Pracujete na Novom Istropolise, ktorý vyrastie na mieste zbúraného Domu odborov na Trnavskom mýte v Bratislave. Ten bol známy svojou kongresovou sálou. Kapacita kultúrno-spoločenskej haly vo vašom projekte sa oproti prvej zverejnenej vizualizácii spred niekoľkých rokov zmenšila takmer o polovicu. Prečo?
Pôvodný koncept vyplynul z výzvy, ktorú uverejnil štát. Ten žiadal vybudovanie národného kultúrneho kongresového centra. Priestor mal slúžiť na medzinárodné podujatia. Neskôr prišlo rozhodnutie, že nechcú podporiť vznik takéhoto centra, tak sme hľadali náhradu. Chceli sme vedieť, aká kapacita pre podobný účel je pre Bratislavu najoptimálnejšia.
Poukazujete na sumu 60 miliónov eur, ktorú schválila ešte začiatkom roka 2020 vláda Petra Pellegriniho a o rok neskôr ju kabinet Igora Matoviča zamietol...
Áno. Výzva na národné kongresové centrum bola napokon zrušená, takže sme potom upravili aj projekt.
Aký bol postup?
Zrealizovali sme viacero prieskumov. Vlastných, ale napríklad aj magistrát hlavného mesta si spravil prieskum o tom, akú kapacitu by malo mať budúce kultúrno-spoločenské centrum. Chceli vedieť, čo skutočne Bratislave a Bratislavčanom chýba. Musím povedať, že sme vo výsledku našli s mestom zhodu.
Hala, ktorú dnes prinášame, približne s 1 800 miestami na sedenie, s dvoma balkónovými podlažiami a tritisíc miestami na státie, je kapacitne postačujúca. A to aj z hľadiska organizácie eventov či kultúrno-spoločenských podujatí.
Neponúka však dostatočne veľké kapacitné priestory pre medzinárodné kongresy.
Myslíme si, že hala má presne tú kapacitu, ktorá je v Bratislave potrebná, aby bola počas roka dostatočne vyťažená.
V okolí Trnavského mýta je viacero priestorov, ktoré majú kapacitu na to, aby mohli slúžiť napríklad aj takýmto podujatiam. Je tam Národné tenisové centrum s kapacitou presahujúcou halu, ktorá vznikne v Novom Istropolise. Môže ísť o vašu konkurenciu.
V novodobej histórii Bratislavy aj Slovenska nebol žiadny priestor postavený priamo na kultúrno-spoločenské účely. Národné tenisové centrum je skôr športový objekt, má to aj v samotnom názve. Ani tie ďalšie priestory neslúžia primárne kultúrnej funkcii. Aj preto sme sa rozhodli nadviazať na históriu Istropolisu a priniesť skutočné kultúrne centrum, ktoré bude postavené primárne s týmto cieľom.V podmienkach, ktoré stanovila bratislavská mestská časť Nové Mesto, v ktorej bude Nový Istropolis stáť, musí byť kultúrno-spoločenská hala vystavaná v prvej fáze projektu. Bude to skutočne tak?
Áno, plánujeme ju realizovať v prvej fáze projektu. Za predpokladu, že získame všetky potrebné povolenia, chceme s výstavbou začať koncom roka 2026.
Jedna časť pôvodného Istropolisu ešte stále stojí, je to Dom techniky. V novom projekte zahrnutý nie je. Budete ho asanovať?
Plánujeme to. Na Škultétyho ulici bude stáť rezidenčný blok s troma rezidenčnými budovami. Chceme v zóne zachovať kontinuitu. Dnes v Dome techniky prevádzkuje predajňu supermarket a ľudia sú zvyknutí nakupovať tam. V rámci prvej etapy postavíme prvú administratívnu budovu, v ktorej sa bude nachádzať nový supermarket, a až potom, keď postavíme tieto potraviny, pristúpili by sme v rámci výstavby na Škultétyho ulici k asanácii spomínanej budovy.
Čiže obyvateľov nečaká výpadok potravín na tomto mieste?
Nie.
Už aj vieme, aká značka nahradí Lidl? Alebo to bude predsa len Lidl?
To dnes ešte hovoriť nechcem. Značku však ešte nemáme vybranú. Lokalita je veľmi vyhľadávaná, záujem prevádzkovať potraviny na tomto mieste malo viacero sietí.
Projekt aj parcely sa rokmi postupne zväčšovali. Naposledy ste spomínali, že ste odkúpili ďalšie pozemky v okolí Istropolisu. Ktoré to sú?
To bol práve Dom techniky a pozemky okolo neho. Keď sme pôvodne od odborov kupovali pozemky Istropolisu, tieto neboli súčasťou.
Takže aj preto Dom techniky ešte dnes stojí?
Je to jeden z dôvodov. Pri počiatočnom návrhu koncepcie projektu nebol Dom techniky ešte náš, a preto nebol ani zahrnutý v pôvodných plánoch Nového Istropolisu. Teraz sme ho už do upraveného návrhu projektu mohli zahrnúť.
Aj to je dôvodom zmeny infraštruktúry v okolí Nového Istropolisu?
Celý projekt so sebou nesie dosť významnú rekonštrukciu infraštruktúry. Či už je to prekládka kanalizácie alebo vodovodných potrubí, na Škultétyho ulici budeme napríklad realizovať veľký zelený pás, ktorý by mal mať 15 metrov. To je zhruba na úrovni súčasného parkoviska, ktoré je pred potravinami. Zelený pás bude tvoriť takzvanú nárazníkovú zónu medzi ulicou a bývaním, aby bolo bývanie intímne, kultúrne, príjemné.
Po Škultétyho ulici dnes jazdí veľa áut. Aj toto budete riešiť?
Na Škultétyho ulici máme v pláne vozovku pre autá vyvýšiť, čo následne ulicu spomalí. Vznikne tak kvalitný prepojovací priestor pre peších aj pre pôvodných rezidentov, ktorí už dnes bývajú na Škultétyho ulici a v celom tom okolí.
Určite sa zdvihnú ceny starších nehnuteľností. Viete predpokladať o koľko?
To ukáže trh, ale verím, že výstavba bude mať pozitívny dosah na kvalitu života rodín a tých, ktorí tam bývajú, a tým sa aj lokalita stane vyhľadávanejšia. Pribudne nová občianska vybavenosť, a teda nové potraviny, kultúrna hala, gastro, kaviarne, služby, viac administratívnych budov, ktoré zasa prinesú nových ľudí, ale aj prácu ľuďom. Lokalita teda určite vzrastie na hodnote.
Koľko administratívnych budov postavíte? O jednej už vieme, vyrastie na Vajnorskej ulici a má ju prenajatá spoločnosť Dell.
Dokopy tam budú tri administratívne budovy. Nižšia budova na Vajnorskej ulici až po Škultétyho je zahrnutá do prvej stavebnej etapy, tam bude mať sídlo spoločnosť Dell. Druhá budova bude výšková na Kukučínovej ulici, voláme ju Istropolis Tower, a tretia bude taká kaskádová budova hneď vedľa kultúrno-spoločenskej sály.
O akú veľkú plochu ide?
Dokopy viac ako 60-tisíc štvorcových metrov prenajímateľnej plochy.
Aká vysoká bude Istropolis Tower?
Bude mať približne 116 metrov a do 30 podlaží.
Máte v rámci lokality Trnavského mýta výškové obmedzenia?
Spolu s architektmi sa snažíme budovy koncipovať v zmysle zvolenej urbanistickej logiky. Samozrejme, vždy sú nejaké obmedzenia. Nám však nejde o to, postaviť najvyššiu budovu, ale najkvalitnejšiu, najlepšiu z hľadiska fungovania Istropolisu aj užívateľov.
V pláne, ktorý je aktuálne predstavený, je ešte jedna výšková budova na rohu Kukučínovej a Šancovej ulice. O tej nehovoríte, ale na pláne je znázornená. Čo je to za objekt?
Tá podlieha zmene územného plánu.
Znamená to, že ešte vôbec nemusí vzniknúť?
Veríme, že vznikne. My by sme ju tam chceli aj urbanisti sa zhodli na jej správnom umiestnení v uzlovom bode Trnavského mýta. Dáva nám tam zmysel.
Aktuálny územný plán na tomto mieste však nepočítal s týmto typom budovy. Tým, že prinášame úplne nový urbanizmus, veríme, že sa nám podarí zmeniť územný plán.
Tak to je ešte na dlhé lakte. Môže sa stať, že nedodržíte stanovený koniec výstavby, ktorým je aktuálne rok 2031?
Celý projekt by sme chceli mať dokončený na konci roka 2031. Verím, že zmena územného plánu nebude trvať dlho.
Na Vajnorskej ulici sa práve menia odpadové rúry, rekonštruuje sa kanalizácia. O pár rokov to teda čaká obyvateľov zase?
Asi áno. No v menšom meradle.
Nový Istropolis a jeho okolie má byť zónou bez áut. Ako to chcete dosiahnuť na mieste, ktoré je jedným z najväčších dopravných uzlov v Bratislave?
Na celom pozemku Nového Istropolisu nebudú mať autá povolené jazdiť nad zemou. Buď pôjdu do podzemných garáží pod projektom, alebo budú chodiť okolo. Nový Istropolis bude pre ľudí na prechádzky, eventy, kávičky, pre bicykle, pre rodiny s deťmi či zvieratká.
Koľkokapacitné má byť podzemné parkovisko?
Tri podzemné podlažia pod celým pozemkom a približne 2 100 parkovacích miest.
Vo fáze debát o búraní pôvodného Domu odborov ste hovorili o tom, že mramor, ktorým bola budova obložená, využijete aj v novej stavbe. Zatiaľ je uskladnený, ale o jeho využití sa nehovorí. Už viete, kam ho umiestnite?
Ručne sme ho z Domu odborov dávali dole, čo bolo aj veľmi prácne, ale aj finančne a časovo náročné. Aktuálne ho máme uložený na pozemku, hľadáme preň to správne využitie. Dá sa to viacerými možnosťami. Momentálne s architektmi debatujeme o tom, ako ho do projektu implementovať.
Úprimne si to neviem predstaviť. Váš projekt má spĺňať najvyššie ekologické parametre. Mramor nie je úplne najekologickejší kameň, dnes sa s ním až tak veľa nepracuje. Ste schopní naplniť očakávania ľudí, ktorí chcú kubánsky mramor v Istropolise znovu vidieť?
Mramor je do určitej miery už poznačený časom, bude ho teda treba nejakým spôsobom spracovať, upraviť a použiť do vhodných častí nášho projektu.
Bude slúžiť ako obklad budov?
Nepočítame s vonkajšími fasádami. Nechajte sa prekvapiť. Aktuálne vám viem povedať len toľko, že jeho využitie je stále predmetom skúmania.
Ďalšia vec, ktorá je po poslednom predstavení Nového Istropolisu nová, je rozpočet. Zvýšili ste ho o viac ako polovicu. Tento cenový skok nemôže súvisieť len s infláciou. Podľa inflačnej kalkulačky by suma 250 miliónov eur v roku 2020 v súčasnosti reálne zodpovedala hodnote asi 350 miliónov eur. Vy hovoríte o 600 miliónoch. Čo sa stalo?
Projekt doznal viacero úprav. Nie je to len o stavebných nákladoch. Sú to náklady na development, aktuálne hodnotu celého projektu odhadujeme na 600 miliónov eur.
Viete konkretizovať náklady na development?
Je tam dokopy deväť budov, veľa verejných priestranstiev, rekonštruujeme verejnú infraštruktúru, robíme námestia, máme úplne nový efektívny energetický systém, takže súhra viacerých vecí. Suma zodpovedá tomu, čo ideme stavať.
Začínate už v lete.
Áno, pomaly začíname s realizáciou prvých budov. V ďalšej etape budú postavené ďalšie budovy, na ktoré nepotrebujeme zmenu územného plánu. Na ne však pripravujeme povolenia, pretože nevznikne národné kultúrno-kongresové centrum, ale kultúrno-spoločenská hala. Budovy na Škultétyho ulici by mali byť postavené v druhej fáze, a potom na záver je to spomínaná zmena územného plánu na rohu Šancovej a Kukučínovej ulice.