Socializmus zdroje len vyčerpával. Minul sa kapitál, ktorý sa tvoril storočia

1/5Demonštrantka s československou vlajkou pred policajným kordónom na Národnej triede v Prahe v novembri 1989. SNÍMKA: Profimedia

2/5Voľba Václava Havla za československého prezidenta v decembri 1989 spôsobila prvé nedorozumenie medzi českou a slovenskou politickou reprezentáciou. Jeho kandidatúru presadilo Občianske fórum, kým Verejnosť proti násiliu i veľká časť slovenskej verejnosti chcela v najvyššej funkcii vidieť Alexandra Dubčeka. Dá sa povedať, že mnohí Slováci Václava Havla neprijali za svojho prezidenta, pod čo sa čiastočne, najmä na začiatku, podpísal aj on sám, keď na Slovensko nechodil. Neskoršie návštevy, i keď sa počas nich správal neformálne, ako v tomto prípade, keď si v Turanoch zašiel medzi miestnych obyvateľov do krčmy, mu už popularitu veľmi nezvýšili. SNÍMKA: Archív Tasr/Vladimír BenkoSNÍMKA: Archív Tasr/Vladimír Benko

3/5Do politického života opäť vstúpil po roku 1989 v rámci hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN), za ktoré získal v roku 1990 prvýkrát poslanecký mandát. Na pôde tohto politického subjektu však založil v marci 1991 najskôr platformu, ktorá prerástla nasledujúci mesiac do založenia novej strany Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Od jej vzniku v roku 1991 bol jej predsedom 21 rokov až do 26. apríla 2012, keď oznámil svoj odchod z čela strany. V júni 2003 rozhodol snem o zmene názvu na Ľudová strana - HZDS (ĽS-HZDS). SNÍMKA: Tasr/jozef ĎurníkSNÍMKA: Tasr/jozef Ďurník

4/5Snímky k 10. výročiu Nežnej revolúcie:
V aule Univerzity Komenského v Bratislave zišli sa 21. novembra 1989 študenti bratislavských vysokých škôl, aby vyjadrili svoju podporu hnutiu pražských vysokoškolákov.SNÍMKA: Tasr Archív

5/5Snímky k 10. výročiu Nežnej revolúcie:
Bratislavské Námestie SNP počas povolenej manifestácie študentov a ďalších obyvatežov hlavného mesta Slovenska 22. novembra 1989.SNÍMKA: Tasr Alexander Buzinkay