1/9 Wikimedia Commons, yadvashem.org; Koláž – HN History
2/9Jeden z prvých transportov do Treblinky v roku 1942. Tábor bol jedným z troch vyhladzovacích centier vybudovaných v roku 1942 v rámci Operácie Reinhard a určených na vyvraždenie približne dvoch miliónov Židov, žijúcich v getách na území Generálneho gouvernementu.Wikimedia Commons
3/9Spoločná snímka niektorých príslušníkov SS počas ich služby v Treblinke. Personál tábora pozostával z približne 40 Nemcov (nosili uniformy Waffen-SS a žiadny z nich nemal nižšiu hodnosť ako SS-Unterscharführer) a asi 100 až 120 Ukrajincov (väčšinou išlo bývalých sovietskych vojnových zajatcov, ktorí dobrovoľne prešli na druhú stranu), ktorí pôsobili ako pomocné strážne sily a z tohto dôvodu mali aj iné (čierne) uniformy. Rozdiel bol aj vo výzbroji, Nemci mali pištole a samopaly, Ukrajinci pušky.yadvashem.org
4/9Model tábora Treblinka II., ktorý po vojne vytvoril bývalý väzeň a účastník vzbury Yankel Wiernik.Wikimedia Commons
5/9Franz Stangl, na snímke vľavo v čase, keď bol veliteľom tábora Treblinka II., vpravo je jeho portrét po zatknutí v roku 1967. Stangl bol v poradí tretím, zároveň predposledným a najdlhšie slúžiacim veliteľom vyhladzovacieho tábora v Treblinke, predtým pôsobil v Sobibore. Po treblinskej vzbure bol odvolaný a prevelený do Terstu, kde pomáhal organizovať ťaženie proti juhoslovanským partizánom a miestnym Židom. Po vojne ušiel, istý čas žil v Sýrii a napokon sa usadil v Brazílii. Hoci po celý čas vystupoval pod svojím pravým menom, zatknúť sa ho podarilo ž v roku 1967. V roku 1970 bol za podiel na zavraždení približne jedného milióna ľudí odsúdený v Düsseldorfe na doživotie. V tamojšom väzení napokon v júni 1971 ako 63-ročný aj zomrel.yadvashem.org
6/9Jeden z masových hrobov vo vyhladzovacom tábore Treblinka II. Snímka je z roku 1943 a bola súčasťou albumu, ktorý si ako pamiatku na pôsobenie v tábore robil zástupca veliteľa Kurt Franz.Wikimedia Commons
7/9Dym stúpajúci z vyhladzovacieho tábora Treblinka po vzbure väzňov 2. augusta 1943. Fotografiu urobil Franciszek Ząbecki. Počas nemeckej okupácie bol aktívnym členom domáceho poľského odboja a po vojne prispel k objasneniu nacistických zločinov. Ako dispečer neďalekej železničnej stanice si totiž tajne zaznamenával informácie o transportoch smerujúcich do tábora v Treblinke, podarilo sa mu tiež Nemcom ukradnúť nákladné listy týkajúce sa príslušných vlakov a tieto dokumenty sa stali dôležitým svedectvom počas súdov s nacistickými vojnovými zločincami.Wikimedia Commons
8/9Spoločná fotografia niektorých z preživších účastníkov treblinskej vzbury, keď sa stretli po vojne.yadvashem.org
9/9Bývalý treblinský väzeň Samuel Willenberg pri odhaľovaní pamätníka k 70. výročiu vzbury v tomto vyhladzovacom tábore. Aktívne sa na nej podieľal a napokon sa stal jej najdlhšie žijúcim účastníkom. Zomrel vo februári 2016 ako 93-ročný v Izraeli, kam sa krátko po vojne vysťahoval.Wikimedia Commons