1/11Zakladateľ slávnej automobilky Henry Ford a jeho syn a dedič Edsel Ford na stroji z konca 90. rokov 19. storočia. Fotografia vznikla v polovici 20. rokov, keď z továrne vyšiel automobil s výrobným číslom 15 000 000.Profimedia
2/11
3/11Historik prof. PhDr. Martin Kovář, PhD. (57) z Katedry hospodárskych dejín VŠE v Prahe.Michal Sváček/MAFRA
4/11Tony Curtis (so saxofónom), Jack Lemmon (s basou), Marilyn Monroe a mnohí ďalší v kultovej komédii Niekto to rád horúce. Tá síce vznikla až na konci 50. rokov minulého storočia, ale odráža všetko, čo je pre americké 20. roky symbolické – džez, prohibíciu, teda úradný zákaz alkoholu, gangsterské vojny aj luxusné večierky amerických boháčov.Profimedia
5/11Jeden z hrdinov 20. rokov na dobovej pohľadnici – americký letec Charles Lindbergh predviedol svetu v máji 1927 prvý sólový prelet Atlantického oceánu.Profimedia
6/11Aj gangsterský kráľ Al Capone patrí k symbolom USA pred sto rokmi. „Osem rokov nemilosrdne vládol Chicagu, hoci sa to preňho skončilo zle,“ pripomína historik Kovář. Snímka je z marca 1930, keď ho časopis TIME na titulnej strane označil za „muža roka“. Krátko nato už putoval pred súd a následne na dlhé roky za mreže.Profimedia
7/11Montovňa automobilky Ford v Detroite. Príbeh jej zakladateľa je podľa Martina Kovářa typickým americkým snom – chlapec, ktorý začínal z ničoho a ktorý sa stal vládcom najväčšej automobilky v Spojených štátoch.Profimedia
8/11Krach na newyorskej burze na konci októbra 1929 bol najväčším burzovým krachom v dejinách. Desaťročia prosperity vystriedal krutý a rýchly pád, reťazové krachy tisícok firiem, bieda, samovraždy a vytriezvenie: americký sen sa nedá snívať večne.Profimedia
9/11Ďalší symbol 20. rokov minulého storočia – newyorský mrakodrap Empire State Building. Budova so 102 poschodiami bola dokončená v roku 1931 a stala sa na viac ako 40 rokov najvyššou stavbou sveta.Shutterstock
10/11Herec Michael Douglas (vľavo) a režisér Miloš Forman (druhý zľava) v roku 1988. „Režisér Miloš Forman bol úplne najdokonalejšou esenciou amerického sna,“ tvrdí historik Kovár. „Akú obrovskú vieru v seba a vo svoj talent musel mať, keď za ním prišli Michael Douglas a hollywoodski producenti Preletu nad kukučím hniezdom, a on ich presvedčil, že to urobí najlepšie.“Profimedia
11/11Niekdajšia americká hlava štátu Barack Obama a jeho viceprezident Joe Biden, ktorý je dnes na jeho mieste. Obama podľa historika Kovářa v USA nevedomky rozdúchal súčasné rasové a sociálne trenice a konflikty. „Amerika po jeho odchode zostala rasovo, etnicky aj ekonomicky rozdelená viac, než keď ju preberal,“ tvrdí. A jeho pokračovateľ Biden, ktorý má prezývku „ospalý Joe“, podľa neho nie je ideový líder, ktorý by dokázal Američanov strhnúť. „Svojím spôsobom mi je ho ľúto.“Profimedia