1/9Adolf Hitler na snímke zo 4. novembra 1923, teda iba niekoľko dní predtým, ako sa prevratom pokúsil chopiť moci. V tom čase bol ako radikál známy predovšetkým v Bavorsku, drvivej väčšine Nemcov žijúcich v ostatných štátoch ríše ešte jeho meno nič nehovorilo.Profimedia
2/9Hlavní aktéri prevratu, ktorí sa na jar nasledujúceho roku postavili pred súd za velezradu. Štvrtý sprava je Adolf Hitler, po jeho pravici generál Erich Ludendorff.Wikimedia Commons/Bundesarchiv
3/9V roku 1923, po tom, ako Nemecko nedokázalo uhrádzať splátky v rámci vojnových reparácií, pristúpilo Francúzsko k okupácii Porúria. Bol to obojstranne nešťastný krok, horšie následky mal však pre Weimarskú republiku, kde ešte prudšie vzrástla inflácia. Na snímke sú francúzski vojaci v uliciach Düsseldorfu.Wikimedia Commons
4/9Sfalšovaný stranícky členský preukaz Adolfa Hitlera. Do Nemeckej robotníckej strany (DAP) vstúpil v roku 1919 a v skutočnosti bolo jeho členské číslo 555. Toľko členov však v skutočnosti strana v tom čase nemala. Aby pôsobila lepším dojmom a rozsiahlejšou základňou totiž začala vydávať preukazy počnúc číslom 500. Hitler bol teda jej 55. členom. O tom, že jeho preukaz s členským číslom 7 je falzifikátom svedčí list prvého predsedu DAP Antona Drexlera, ktorý sa našiel v archíve. V roku 1940 v ňom napísal: „Nikto nevie lepšie ako vy sám, môj führer, že ste nikdy neboli siedmym členom strany, ale prinajlepšom siedmym členom výboru, do ktorého som vás prijal. Už pred niekoľkými rokmi som sa sťažoval v straníckej kancelárii, že váš prvý riadny členský preukaz DAP s podpismi Schüsslera a mňa bol sfalšovaný, keď na ňom bolo pôvodné číslo 555 vymazané a namiesto neho zapísané číslo 7.“Wikimedia Commons
5/9Adolf Hitler na stretnutí členov NSDAP v roku 1923, ešte pred pokusom o prevrat.Wikimedia Commons
6/9Okrem oddielov SA sa národní socialisti mohli spoliehať aj na ďalšie polovojenské jednotky. Jednou z nich bola Stosstrupp-Hitler, ktorej členovia sa 8. a 9. novembra 1923 v Mníchove tiež zúčastnili pokusu o prevrat. Časť týchto ozbrojencov tvorila aj Hitlerovu osobnú stráž.Wikimedia Commons
7/9Nacistickí ozbrojenci počas tzv. pivného puču nielen rabovali a útočili na politických oponentov a Židov, ale tiež zatýkali oficiálnych predstaviteľov ríšskych a bavorských úradov, či samosprávnych orgánov. V tomto prípade odvádzajú členov mníchovskej mestskej rady.Wikimedia Commons
8/9Skupina nacistických ozbrojencov pri jednej z barikád v uliciach Mníchova počas pokusu o puč v novembri 1923. Muž držiaci vlajku je budúci šéf SS Heinrich Himmler.Profimedia
9/9Snímka zachytávajúca pučistov na mníchovskom námestí Odeonplatz, 9. novembra 1923. Práve v týchto miestach policajný kordón ich sprievod zastavil a v priľahlej ulici Residenzstrasse sa rozpútala prestrelka.Wikimedia Commons/Bundesarchiv