1/10Wikimedia Commons, Koláž-HN History
2/10Téma
3/10Cár Alexander II. (1818 – 1881) sa do dejín zapísal ako reformátor, ktorý sa usiloval pomery v Rusku zmeniť k lepšiemu. Najmä medzi roľníkmi sa tešil obľube a vyslúžil si označenie Osloboditeľ, čo súviselo s jeho nariadením o zrušení nevoľníctva. Wikimedia Commons
4/10Spoločná snímka niektorých členov ilegálnej organizácie Narodnaja voľa. Zakladali ju s cieľom zabiť panovníka, ktorého reformy považovali za nedostatočné a chceli sa mu pomstiť aj za represie proti opozícii.Wikimedia Commons
5/10Alexander II. bol dvakrát ženatý, titul cárovnej však smela nosiť iba prvá manželka. Bola ňou Mária Alexandrovna (na portréte vľavo), pôvodne hesenská princezná, s ktorou sa zosobášil v roku 1841. Mali spolu osem detí, medzi nimi aj budúceho cára Alexandra III. Mária zomrela v júni 1880 na tuberkulózu. Už o mesiac sa cár znovu oženil. Za manželku si zobral dlhoročnú milenku kňažnú Katarínu Dolgorukovovú (na snímke vpravo), s ktorou mal v tom čase už tri deti. Keďže išlo o morganatický zväzok, titul cárovnej Kataríne neprináležal. Alexandrovo rozhodnutie znovu sa oženiť veľmi negatívne vnímala nielen verejnosť, ale aj jeho legitímne deti z prvého manželstva a Kataríne to pri každej príležitosti aj dávali najavo.Wikimedia Commons
6/10Dobová litografia zobrazujúca atentát na Alexandra II. z 13. marca 1881. Došlo k nemu nábreží Katarínskeho kanála, vo chvíli, keď tadiaľ panovník prechádzal do paláca na pravidelné slávnostné striedanie stráží.Wikimedia Commons
7/10Členovia organizácie Narodnaja voľa, ktorí boli priamo zapojení do atentátu na cára. Hore zľava Ignacy Hryniewiecki, Nikolaj Kibalčič a Sofia Perovská, dolu zľava Timofej Michajlov, Nikolaj Rysakov a Andrej Žeľabov. Wikimedia Commons
8/10Posledná snímka cára Alexandra II. Po bombovom útoku na nábreží, pri ktorom utrpel ťažké zranenia, ho previezli do Zimného paláca, pomôcť mu však už nedokázali. Panovník zomrel asi hodinu po atentáte.Wikimedia Commons
9/10Poprava atentátnikov sa konala 15. apríla 1881 na dnešnom Pionierskom námestí v Petrohrade a bola to posledná verejná exekúcia v predrevolučnom Rusku. Wikimedia Commons
10/10Ilustrácia z dobovej tlače zobrazujúca atentát na 20. amerického prezidenta Jamesa Garfielda.Wikimedia Commons