1/11„Ak už bola bosorka odsúdená na hrdelný trest, väčšinou skončila na hranici. Popravovalo sa aj sťatím, utopením či pochovaním zaživa,“ približuje historička LengyelováShutterstock
2/11
3/11PhDr. TÜNDE LENGYELOVÁ, CSc. (62). Pochádza z Komárna. Je samostatnou vedeckou pracovníčkou oddelenia novovekých dejín Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Zaoberá sa obdobím raného novoveku, predovšetkým problematikou spoločenského vývoja v 16. – 17. storočí, dejinami každodennosti, životného štýlu a rodinného života. Množstvo štúdií venovala otázkam o postavení žien, napríklad v publikácii Žena a právo, ktorej je editorkou, alebo Lásky a škandály v našich panovníckych rodoch, kde je jednou z autoriek. Vydala tiež knihu Báthory, Život a smrť alebo Bosorky, strigy, čarodejnice.Peter Mayer
4/11Leták z roku 1555, zobrazujúci upálenie dvoch žien odsúdených za spojenie s diablom v sasko-anhaltskom Derenburgu.Shutterstock
5/11Žiadny univerzálny profil bosorky neexistoval, ale platí, že častejšie to boli ženy a jedno mali spoločné: vymykali sa bežnému normálu.Wikimedia Commons
6/11Na maľbe Jacoba C. von Oostsanena Saul a čarodejnica z Endoru (1526) možno nájsť všetko o bosorkách – obscénnosť, lietanie na metle, obludy, capy, diabla...Wikimedia Commons
7/11Obraz zachytáva hľadanie výrazného materinského znamienka, ktoré sa považovalo za diablovo označenie.Wikimedia Commons
8/11Priznanie sa vynucovalo bolestivým mučením. Nešťastnice sa priznali k čomukoľvek a tiež veľakrát udali ďalšie ženy.Wikimedia Commons
9/11Takto vyzeral Šintavský hrad v období, keď v ňom žila Anna Rosina Listhiusová.Wikimedia Commons
10/11Obvinenie veľakrát padlo na rôzne vedmy, ale aj bylinkárky a pôrodné babice, pretože to boli ženy, ktoré varili bylinné odvary, pripravovali z nich nápoje, mastičky či obklady. „Inak povedané, čarovali.“Wikimedia Commons
11/11Zobrazenie sabatu na Goyovom obraze. Satan má podobu kozla, bosorky si na stretnutie priniesli aj nevinné deti, ktorých krv údajne používali.Wikimedia Commons