StoryEditorV dinoparkoch vidia ľudia krásne klamstvo, vraví paleobiológ. Čo vieme o najväčších tvoroch našej planéty?
27.02.2023, 00:05
V dinoparkoch vidia ľudia krásne klamstvo, vraví paleobiológ. Čo vieme o najväčších tvoroch našej planéty?:
Reklama
Kliknutím na šípku pokračujte v prezeraní galérie
1/9 Shutterstock
2/9
3/9Kultový film Cesta do praveku. Režisér Karel Zeman sa zameral predovšetkým na malých divákov. Zvolil dobrodružnú a pútavú výpravu, ktorou previedol divákov pravekom a poučil jej účastníkov o tom, ako sa život na našej planéte úžasným spôsobom menil až do súčasnosti.Archív
4/9Doc. RNDr. MARTIN KUNDRÁT, PhD. (52). Paleobiológ a evo-devo biológ. V súčasnosti pracuje v Centre Interdisciplinárnych biovied na UPJŠ v Košiciach. Pred návratom na Slovensko pôsobil na univerzite v Uppsale, predtým v Montreale, Sydney a v Prahe. Je autorom množstva publikácií a nositeľom niekoľkých ocenení. Viedol mnohé paleontologické expedície a objavil nové dinosaury vrátane najmladšieho Archaeopteryxa.TASR- Maroš Černý
5/9Ak by ste sa ocitli v praveku v ére dinosaurov, bolo by to zaujímavé, no nebezpečné. Pokojne by ste sa mohli stať iba drobnou položkou v potravinovom rebríčku — jednoducho povedané, „niečo“ by vás zožralo.Shutterstock
6/9Ľudská stopa je oproti dinosaurej smiešne malá. Na Slovensku sa zachovalo niekoľko stôp v Západných Tatrách, čo jasne dokazuje, že mäsožravé dinosaury zanechali pečať svojej pradávnej existenice i na území Slovenska.Shutterstock
7/9Martin Kundrát s horninou, v ktorej sa zachovali odliatky stôp dinosaurov.TASR - Maroš Černý
8/9„Model dinosaura akejkoľvek kvality je pre mnohých pútavejší než pohľad na jeho kostru,“ vraví doc. Kundrát. Dnes je stvárnenie prajašterov na odborných podkladoch, i keď mnohé predstavy z minulosti boli nadčasové. „Ľudia majú radi kompletné veci, preto aj múzeá preferujú, aby to malo na návštevníka čo najväčší pozitívny vplyv a neodradilo ho od ďalšej návštevy,“ dodáva.Shutterstock
9/9Martin Kundrát s kosťami Aepyornisa, jedného z najrobustnejších vtákov na zemi, ktoré v decembri 2017 skenovali na CT prístroji v nemocnici Košice-Šaca. Aepyornis bol rod ťažkých nelietavých vtákov, ktoré obývali výhradne Madagaskar. Presný čas vyhynutia nie je známy ale predpokladá sa, že vtáky žili do 18. alebo 19. storočia.TASR - Roman Hanc