Pandémia bola pre firmy zaťažkávacou skúškou a mnohé z nich sa dostali do finančných problémov. Ktoré chyby robili spoločnosti počas tohto obdobia najčastejšie?
Asi by som to nenazval chybou počas pandémie, skôr všeobecnou chybou, ktorá na trhu ukázala, kto je nahý. Väčšine podnikov chýba finančné plánovanie a analýza finančnej stability a udržateľného rastu. Základné ukazovatele finančnej analýzy dokáže zvládnuť aj bežný človek, avšak štatutári si nesledujú ani to, či si držia aspoň minimálne odporúčané hodnoty likvidity. Takéto podniky sú následne oveľa citlivejšie na prípadné krízy.
Spoločnosti by si mali teda držať rezervy?
Rezervy by si mal držať každý, nielen podniky. Často sa stretávame s argumentom že nemajú z čoho tie rezervy tvoriť, no to je chybný pohľad. Podnik, ktorý nie je schopný dosahovať takú mieru zisku, aby tvoril aspoň minimálnu odporúčanú úroveň rezerv, nie je zdravý. To je moment, kedy treba situáciu riešiť a zamyslieť sa nad budúcnosťou a stratégiou takého podniku.
Pocítili ste nárast žiadostí o pomoc od firiem počas pandémie?
Samozrejme, že nárast sme pocítili no bol aj tak tlmený zásahmi štátu. Odklady úverov a lízingov problémy podnikov oddialili a v mnohých prípadoch by som povedal, že ešte zhoršili. Keď podnik generuje prevádzkovú stratu tak mu samotný odklad splátok nepomôže - iba mu uvoľní cashflow. Podnik má zrazu falošný pocit, že má peniaze a oddiali to tak potrebu riešiť skutočný problém. Asi ako liečiť zubný kaz tabletkami proti bolesti. Na nejaký čas sa vám uľaví ale ak neriešite podstatu bolesti, tak na konci dňa to bude oveľa horšie.
Boli medzi nimi aj podniky, ktorým sa už nedalo pomôcť?
Žiaľ áno. Nie je to však problém pandémie. Tieto podniky mali problémy dávno pred pandémiou a niektorých sme upozorňovali viac ako rok pred tým, no nechceli to počuť. Ego a viera v to, že situáciu zvládnu sami ich doviedla do bodu, keď sa im už nedalo pomôcť a nepomohla by im nič, teda ani reštrukturalizácia. Keby si nechali poradiť včas, dnes to mohli byť funkčné podniky. Sú to smutné situácie nakoľko to vnímam ako osobné zlyhanie, že som si nedokázal získať dôveru týchto ľudí v čase, kedy to potrebovali a ozdravenie by sme vedeli ešte zrealizovať.
O ktoré z vašich služieb mali klienti najviac záujem?
Ponúkame podnikom komplexný ozdravný proces, ktorý navrhujeme na základe dôkladnej bezplatnej analýzy. Výsledný návrh je väčšinou kombinácia metód, napríklad dostať firmu pod súdnu ochranu, aby sme zamedzili individuálnym exekúciám, ktoré odčerpajú už tak zdevastovaný prevádzkový kapitál, následne proces vnútropodnikového ozdravenia a ideálne v kombinácii so vstupom investora. Každý sa hneď upína na toho investora, nakoľko si všetci myslia, že ich jediný problém je nedostatok peňazí.
Žiaden racionálny investor ale nebude liať peniaze do deravého suda. Ak sa taký nájde, tak len preto lebo má s tým podnikom vlastné zámery, avšak taký investor nemá záujem držať pôvodných majiteľov a vedenie, ktoré ten podnik doviedli k úpadku. Našou úlohou je vysvetliť klientovi, že mu poradíme čo robiť, avšak nikto to za neho neurobí. Podnik sa musí teda v konečnom dôsledku ozdraviť sám a to vrátane postoja majiteľa. Ak by sme to robili za neho, tak po našom odchode je podnik do pár rokov tam, kde bol.
Ako prebieha také ozdravovanie podnikov po kríze?
V prvom rade musí prebehnúť rýchla analýza aktuálneho stavu. Najmä, či sa dá podnik ozdraviť sám alebo je nevyhnutná formálna reštrukturalizácia. V prípade, že hrozia exekúcie alebo blokácie účtov, tak prvoradé je začať reštrukturalizáciu, aby sme získali čas na vnútropodnikové ozdravné procesy. Ozdravné kroky totiž potrebujú čas, kým sa pretavia do reálnych výsledkov a bez formálnej reštrukturalizácie by mohli veritelia firmu zavrieť skôr, ako sa tie ozdravné kroky prejavia.
Dôležité sú aj daňové dopady reštrukturalizácie. Ak Vám veriteľ individuálne odpustí časť pohľadávky, tak tento krok musíte zdaniť. Vo formálnej reštrukturalizácii je odpis záväzkov od dane z príjmov oslobodený. Veriteľ si môže na prihlásenú pohľadávku tvoriť daňovo uznateľnú opravnú položku. Keď je firma pod ochranou, môže prebiehať vnútropodnikové ozdravenie a príprava na vstup potenciálneho investora.
Povedali ste, že prebieha analýza aktuálneho stavu. Čo sa z nej dozvie klient?
Ono je to rôzne. Tak ako som už povedal, každý podnik je iný. Má iné vedenie a zamestnancov, iné procesy, iné vzťahy s partnermi, predajné kanály. Niekedy, je vo firme len jeden zásadný problém, no spravidla je to viacero problémov. Je napríklad zarážajúce prísť na obchodné oddelenie, ktoré by malo aktívne oslovovať existujúcich a nových zákazníkov a miesto toho vidíte skupiny sediacich ľudí čakajúcich, či niekto z klientov nezavolá.
Sú ešte aj iné problémy, ktoré analýza zvykne odhaliť?
Rovnako veľký problém je s nepochopením marketingu a napríklad kvalitnej internetovej prezentácie. Internetovú stránku dnes považujem za samozrejmosť. Pre mňa firma, ktorá nemá web vyzerá nedôveryhodne a zároveň to svedčí o kvalite obchodného oddelenia. Je to už ako prísť na rokovanie bez vizitky. Internet dnes ale ponúka obrovské množstvo kanálov a sociálnych sietí aj profesionálnych no naše podniky ich využívajú trestuhodne málo.
A okrem marketingu je ešte niečo, čo vás zvykne prekvapiť?
Ďalší problém popri absentujúcom marketingu, s ktorým sa tiež stretávame je absolútne podcenenie právnych súvislostí, keď klient na dobré slovo realizuje veľké zákazky bez akejkoľvek písomnej zmluvy. Aktívne vymáhane pohľadávok a ich riadny management je tiež bežná chyba identifikovaná analýzou. A pritom, keď si uvedomíte, že na Slovensku je podľa mojich informácií viac ako 5000 advokátov a desiatky inkasných spoločností, očakával by som, že toto bude prekonaný problém.
Ak podnik nestíha splácať riadne a včas svoje záväzky, tak si treba priznať, že má problém. |
Reštrukturalizácia firiem je často vnímaná skôr negatívne. Aký má reálne dopad na vzťahy s dodávateľmi a odoberateľmi?
Záleží na tom, kto a ako reštrukturalizáciu robí. Ak ju spravíte slušne a veriteľom vysvetlíte prečo ste museli požiadať o reštrukturalizáciu, prečo je nevyhnutné vzdať sa časti záväzkov, a čo sa ide vo firme zmeniť, aby sa situácia neopakovala, tak každý racionálne uvažujúci veriteľ tento proces podporí. Konkurz väčšinou nedáva nikomu zmysel – nezabezpečení veritelia svoju pohľadávku neuvidia a zároveň prídu o odberateľa.
Takto opísaný proces sa javí ako niečo dobré, ale je skutočne z pohľadu veriteľov tak jednoduché ich presvedčiť o pozitívach?
Jednoduché to určite nie je. Nikto nechce prísť o svoje peniaze. V prvom momente, keď veriteľovi oznámite, že firma ide do reštrukturalizácie, predstaví si, že prišiel o všetky peniaze. Následne s informáciou pracuje a aj vďaka našej činnosti, kedy spolu s klientom komunikujeme obsah reštrukturalizácie a dopady na veriteľov či už zamestnancom alebo strategickým partnerom, je veriteľ schopný prijať stav veci a vyťažiť v rámci legálnych možností z reštrukturalizácie viac ako v prípade, keď by prihlasoval pohľadávku do likvidačného konkurzu. Skutočne je extrémne dôležitá úprimná a komplexná komunikácia, niekedy aj opakovane, aby sa veriteľ utvrdil o poctivom zámere sledovanom reštrukturalizáciou u klienta.
Rozumiem. Ako teda pri väčšine vecí je základom kvalitná komunikácia.
Jednoznačne. Poznáme z trhu prípady, kedy poradcovia toto u ich klientov podcenili a projekt sa pre to ich klientovi predražil. Toto je podľa mňa jednou z najdôležitejší našich úloh. Dobre odkomunikovať proces reštrukturalizácie s partnermi klienta, aby sa nebáli tohto procesu.
Takto to asi vysvetľujete aj klientom, aby sa procesu reštrukturalizácie nebáli.
Klientom spravidla na prvých stretnutiach vysvetľujeme, že majú problém a na tento problém sú viaceré riešenia. Z tých legálnych majú možnosť dať firmu do likvidácie alebo konkurzu alebo ísť do reštrukturalizácie. Tie prvé dve sú riešením len pre majiteľa firmy ale nie pre obchodných partnerov ani zamestnancov. Reštrukturalizácia, je naopak proces, ktorý využije podnikateľ, čo nie je zbabelý a chce dať veci do poriadku. Áno, niekedy aj za cenu zníženia záväzkov alebo rozloženia ich splácania na niekoľko rokov.
Zostanem ešte pri veriteľoch. Prečo je pre nich reštrukturalizácia, okrem vyššieho uspokojenia ich pohľadávok ako v konkurze vlastne dobrá?
Napríklad preto, že im ich partner zostane naďalej existovať a budú môcť ďalej spolu podnikať. Mali sme prípad reštrukturalizácie firmy, ktorá na trhu existovala skoro dve dekády a orientovala sa na export do Ruska. V istom období ich podnikania uvalila Európska únia na Rusko zákaz vývozu a zrazu z funkčnej firmy zostal problém. Našťastie veritelia rozumeli situácii a podporili klientovi reštrukturalizáciu lebo vedeli, že už desiatky rokov spolu zarábali a budú aj v budúcnosti môcť spolu zarábať, ak sa podarí vyriešiť odbyt produktov klienta, na čo potreboval čas počas reštrukturalizácie.
JUDr. Ing. Tomáš Oravec Senior partner
Počet reštrukturalizácií sa zrejme v posledných rokoch zvyšuje. Aká je ich úspešnosť?
Síce sa ich počet zvyšuje, avšak je nezdravo malý. Stačí sa pozrieť na zoznam dlžníkov. Na trhu je absurdný stav, kedy je väčšia hanba prejsť reštrukturalizáciou ako to, že podnik je už roky vedený ako dlžník na daniach a odvodoch.
Ako vnímajú reštrukturalizáciu podnikov banky a lízingové spoločnosti?
Banky aj lízingovky sú najracionálnejší veriteľ. Samotné banky často firme v problémoch odporučia reštrukturalizáciu. Je lepšie ozdraviť podnik včas. Avšak, keď si podnikateľ nedá poradiť, nechá to zájsť do extrému a príde s reštrukturalizáciou v čase, keď už má na dvore inkasnú spoločnosť, ktorá mu berie autá, tak vtedy je celý proces oveľa náročnejší a banku musíte presviedčať, že situácia sa dá zvrátiť. Ak tam je nádej, tak aj pre banku je reštrukturalizácia lepšie riešenie ako konkurz. Konkurz je stav kde tratia všetci.
Po kauze Váhostav sa v roku 2015 upravoval zákon. Ako túto úpravu hodnotíte s odstupom času?
Lex Váhostav bol písaný v extrémnom politickom tlaku a strese, a to môže málokedy dobre dopadnúť. Našťastie sa úpravy neskôr zjemnili, avšak aktuálny stav nie je ideálny. Okrem správcu, ktorý vypracováva posudok a ktorého musí dlžník zaplatiť, v procese reštrukturalizácie ustanovuje súd ďalšieho správcu, ktorému musí podnik zaplatiť 10 tisíc eur a následne počas celého procesu 1000 až 3000 tisíc mesačne. Podnik, ktorý trpí nedostatkom peňazí tak vlastne zaplatí skoro 30 tisíc eur správcovi, ktorý má najmä dohliadať na proces.
Pritom je to proces, ktorý je už aj tak pod dohľadom súdu a už pred touto úpravou mal každý účastník konania možnosť kedykoľvek nahliadnuť do spisu a klásť správcovi otázky. Táto zmena menším podnikom úplne zobrala možnosť ozdraviť sa pod dohľadom súdu. Bolo by teda asi vhodné viac zohľadniť veľkosť podniku.
Povinné uspokojenie 50 percent ako problém nevnímate?
Je to naozaj veľmi prísne a asi by bolo vhodnejšie oprieť to skôr o podmienku relatívne vyššieho uspokojenia oproti konkurzu. Minimálne uspokojenie 50 percent však vo väčšine prípadov nevnímame ako prekážku v ozdravení podniku vzhľadom na to, že zákon umožňuje splácanie splátok z reštrukturalizačného plánu až na 60 mesiacov. Okrem toho zákon umožňuje dohodnúť aj nižšie uspokojenie ako je 50 percent, vyžaduje sa však individuálny súhlas takto dotknutého veriteľa.
Čo by ste na záver poradili podnikom, ktoré sú v problémoch? Existujú nejaké viac-menej univerzálne kroky?
Hlavne sledovať svoje finančné výsledky častejšie ako len na konci roka. Ak podnik nestíha splácať riadne a včas svoje záväzky, tak si treba priznať, že má problém. Ak problém podnik nevie vyriešiť ani po pol roku intenzívnej snahy, tak potlačiť svoje ego a požiadať o pomoc profesionálov. Podstatné je neodďaľovať riešenie problémov. Nie je nič ťažšie ako presviedčať veriteľov, že po dvoch rokoch sľubov a zavádzania to bude iné.