Úrady zaviedli núdzové opatrenia na stabilizáciu trhov a ekonomiky, ale riziká poklesu sú "nadmieru vysoké", tvrdí analytik spoločnosti HABERL Wealth Management, Martin Krištoff.
O koľko sa prepadnú ruská a ukrajinská ekonomika?
Podľa odhadov sa očakáva, že ekonomika Ukrajiny tento rok poklesne o viac ako 45 percent, čo sa však môže meniť v závislosti od dĺžky a intenzity trvania vojnového konfliktu. Na druhej strane by sa Ruská ekonomika kvôli sankciám ostatných krajín mala prepadnúť za rok 2022 o viac ako 10 percent, pričom produkcia krajín východnej Európy vrátane Moldavska, Bieloruska a Ukrajiny sa podľa očakávaní zníži o 30,7 percenta.
Ktoré segmenty ukrajinskej, ale aj ruskej ekonomiky vojna najviac zasahuje?
Rusko-ukrajinský konflikt vyvolal „otrasy“ na finančných trhoch a dramaticky zvýšil neistotu ohľadom oživenia globálnej ekonomiky. Konflikt má silný vplyv na už tak veľké napätie v automobilovom priemysle dôsledku problémov v dodávateľských reťazcoch a vysokých cien komodít. Ukrajinské automobilové závody zásobujú veľké automobilky v západnej Európe, z ktorých už niektoré oznámili zastavenie tovární alebo plánujú odstávky kvôli nedostatku čipov.
Letecké spoločnosti a spoločnosti námornej nákladnej dopravy budú tiež trpieť vyššími cenami paliva. Európske krajiny, USA a Kanada zakázali prístup na svoje územia ruským leteckým spoločnostiam a Rusko naopak zakázalo európskym a kanadským lietadlám vstup do svojho vzdušného priestoru. To znamená vyššie náklady, keďže letecké spoločnosti budú musieť využívať dlhšie trasy. V konečnom dôsledku majú letecké spoločnosti malý priestor na zvyšovanie nákladov, keďže naďalej čelia nižším príjmom v dôsledku vplyvu pandémie.
Zasiahnutá bude aj železničná nákladná doprava pretože európskym spoločnostiam je zakázané obchodovať s ruskými železnicami, čo pravdepodobne naruší činnosť nákladnej dopravy medzi Áziou a Európou, ktorá prechádza cez Rusko. Očakáva sa tiež, že suroviny pre petrochemické produkty budú drahšie a prudko rastúce ceny zemného plynu ovplyvnia trhy s hnojivami, a teda celý agropotravinársky priemysel.
Ako veľmi vojna spomalila ruský a ukrajinský export?
Objemy vývozu vykazujú pomalý rast vo väčšine regiónov vrátane Spoločenstva nezávislých štátov, keďže Rusko je stále schopné vyvážať palivá. Ak by sa situácia zmenila, mohli by sme vidieť silnejší rast objemu exportu v iných regiónoch produkujúcich palivá. V prípade Ukrajiny bude hlavnú úlohu zohrávať domáca produkcia a prerušenie exportných tokov.
Ukrajinské prístavy sú zatvorené a podľa ukrajinskej námornej správy sa uzávierka neskončí pokiaľ konflikt neskončí. Sankcie voči Rusku spôsobili, že niektorí kupujúci sa nechcú zaviazať k ruským obchodným partnerom. Zároveň sú banky menej ochotné poskytnúť financovanie pre akýkoľvek obchodný styk s ruskými obchodnými partnermi.
O koľko vzrastie dlh Ukrajiny?
Očakáva sa, že verejný dlh Ukrajiny v roku 2022 vzrastie na 60 percent HDP z približne 50 percent v roku 2021. Úrady zaviedli núdzové opatrenia na stabilizáciu trhov a ekonomiky, ale riziká poklesu sú "nadmieru vysoké". Krajina čelí veľkým fiškálnym a externým finančným medzerám.
Aká bude nutná finančná podpora Ukrajine na udržanie chodu krajiny?
Ukrajinský minister financií požiadal o okamžitú finančnú podporu vo výške desiatok miliárd dolárov na zakrytie priepastného fiškálneho deficitu spôsobeného ruskou inváziou do krajiny. Aby sa predišlo úplnému ekonomickému kolapsu, medzinárodné spoločenstvo musí teraz urýchlene poskytnúť Ukrajine desiatky miliárd dolárov na núdzové financovanie. Ešte väčšie sumy si vyžiada obnova Ukrajiny, keďže invázia spôsobila rozsiahle škody v infraštruktúre.
Aké ďalšie dosahy bude mať vojna?
Vojna pridala narastajúce obavy z prudkého globálneho spomalenia, nárastu inflácie a nárastu úrovne chudoby. Ekonomický vplyv sa prejavil prostredníctvom viacerých kanálov vrátane komoditných a finančných trhov, obchodných a migračných prepojení a nepriaznivého vplyvu na dôveru. Vojna tvrdo zasahuje aj takzvané „emerging markets“ Európy a Strednej Ázie, ktoré už tento rok smerovali k hospodárskemu spomaleniu v dôsledku pokračujúcich problémov spojených pandémiou.
Nárast globálnych cien ropy vyvolaných vojnou tiež slúži na zdôraznenie potreby energetickej bezpečnosti prostredníctvom podpory dodávok energie z obnoviteľných zdrojov a zintenzívnenia navrhovania a implementácie rozsiahlych opatrení v oblasti energetickej účinnosti.
Ktoré krajiny okrem Ukrajiny a Ruska vojnou ekonomicky najviac utrpia?
Európa je pre svoju závislosť od ruskej ropy a zemného plynu regiónom najviac vystaveným dôsledkom tohto konfliktu. Nahradenie všetkých dodávok ruského zemného plynu do Európy je v krátkodobom až strednodobom horizonte nemožné a súčasné cenové hladiny budú mať výrazný vplyv na infláciu. Okrem Európy budú susedné krajiny Ruska a Ukrajiny pociťovať väčšie dôsledky ruskej recesie a sankcií. Úzke prepojenie obchodu a platobného systému obmedzí obchod, prevody peňazí, investície a cestovný ruch, čo nepriaznivo ovplyvní hospodársky rast a infláciu.
Aký dopad bude mať na ekonomiky okolitých krajín migračná kríza?
Očakáva sa, že vlna utečencov z Ukrajiny do susedných krajín prevýši predchádzajúce krízy. Európske ekonomiky sa pritom stále spamätávajú z pandémie a vyrovnávajú sa s problémami v dodávateľských reťazcoch a vysokou infláciou. Akokoľvek nákladné bude poskytovanie krátkodobej pomoci rodinám dočasne vysídleným vojnou, z dlhodobého hľadiska by boli náklady na integráciu miliónov ľudí oveľa vyššie a predstavovali by obrovský tlak na systémy bývania, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. V dôsledku toho bude podpora hostiteľských krajín a utečeneckých komunít kritická a Svetová banka pripravuje operačné podporné programy pre susedné krajiny, aby uspokojila zvýšené potreby financovania v dôsledku tokov utečencov. Na druhej strane obrovský prílev pracovníkov, najmä kvalifikovaných, by pravdepodobne časom zvýšil produkciu krajiny.
Hrozí kvôli vojne globálna finančná kríza?
Rovnako ako v roku 1914 sú najvýraznejšie finančné riziká pre európske banky. Najbezprostrednejšou hrozbou je, že Rusko môže zareagovať zastavením vývozu plynu do Európy, čo by vyvolalo okamžitú hospodársku krízu v energeticky závislých ekonomikách, najmä v Nemecku. Počiatočný vplyv najviac pocíti Nemecko a krajiny s najväčšou energetickou závislosťou od Ruska, ale zasiahnutá bude každá európska krajina. Očakávajú sa kroky zo strany Európskej centrálnej banky, aby pomohla európskym krajinám prekonať krízu. Nebude to však ľahké. Prudko rastúce ceny komodít a obmedzená ponuka okamžite obmedzujú ekonomickú aktivitu.
Aké sú opatrenia na zmiernenie ekonomickej krízy zo strany kompetentných inštitúcií?
Pred inváziou na Ukrajinu bolo cieľom znížiť verejné deficity spôsobené pandémiou, ale nie tak rýchlo a tvrdo, aby to prerušilo ekonomické oživenie. Predpokladalo sa, že globálny rast sa v roku 2023 vráti na podobné úrovne, aké prevládali v bezprostrednom období pred pandémiou. Dobre navrhnutá a starostlivo cielená fiškálna podpora by mohla znížiť negatívny vplyv na rast len s malým dodatočným impulzom pre infláciu. Vzhľadom na nový, vojnový, negatívny šok s neistým trvaním a rozsahom by sa menová politika mohla naďalej zameriavať na zabezpečenie pevne ukotvených inflačných očakávaní. Väčšina centrálnych bánk by mohla pokračovať vo svojich predvojnových plánoch, s výnimkou najviac postihnutých ekonomík.