Problém rozvoja Košického samosprávneho kraja veľmi trpí aj odchodom mladých ľudí do iných regiónov Slovenska a do zahraničia. Vybudovanie podmienok, ktoré by vyrovnali regionálne rozdiely a udržali ich potenciál, či zabezpečili ich návrat späť, aj to sú ciele CNIC.USPJ
StoryEditor

Východoslovenský high-tech priemysel sa rozvíja vďaka iniciatíve profesora

31.12.2050, 00:00

Ziskovosť projektu nie je našou prioritou. Samozrejme, musí byť finančne udržateľný, avšak dôraz kladieme na výrazný ekonomický a sociálny rast východoslovenského regiónu, hovorí líder a iniciátor projektu „Košický klaster nového priemyslu“ – Cassovia New Industry Cluster, profesor Pavol Miškovský.

Aká je úroveň moderného priemyslu na východnom Slovensku?

To záleží na tom, čo pod pojmom „moderný priemysel“ myslíte. Hlavným cieľom takéhoto priemyslu má podľa mňa byť zlepšenie kvality života ľudí, nie rast HDP meraný kvantitatívnymi parametrami. HDP, tak ako ho poznáme, totiž nemeria náš dôvtip, odvahu, lásku, múdrosť, vzdelanie, odhodlanie, zápal pre vec, krásu či náš intelekt. HDP, tak ako je dnes definovaný, teda meria všetko okrem toho, za čo stojí žiť. To som parafrázoval vyjadrenie Roberta Francisa Kennedyho, s ktorým sa však úplne stotožňujem. Takže z tohto hľadiska je úroveň moderného priemyslu na východnom Slovensku veľmi nízka.

Ako to vplýva na ekonomický a sociálny rozvoj regiónu?

Pri odpovedi na túto otázku sa musím predsa len oprieť o klasickú definíciu HDP. Ani v tejto oblasti to však nevyzerá veľmi dobre. Východné Slovensko prispieva k HDP Slovenska na obyvateľa približne 14 percentami, čo predstavuje približne úroveň 50 percent priemeru HDP Európskej únie na obyvateľa. Je to teda veľmi málo a môže to pôsobiť i nedôveryhodne vzhľadom na to, že tu máme i veľké zahraničné podniky, akými sú napríklad železiarne a niektoré ďalšie. Je zrejmé, že sociálny rozvoj regiónu je úzko naviazaný na ekonomický, takže ani v tejto oblasti nemáme byť na čo hrdí. Našou hrdosťou sú však naše univerzity. Je až prekvapivé, že v tomto ekonomicky poddimenzovanom prostredí sa zrodila taká kvalita. A práve z tejto skutočnosti a z charakteristík štvrtej priemyselnej revolúcie vychádzal náš plán sociálnej a ekonomickej revitalizácie regiónu vyjadrený v projekte „Košický klaster nového priemyslu“ – Cassovia New Industry Cluster (CNIC). Práve vy ste lídrom a iniciátorom spomínaného projektu. Aká je jeho hlavná myšlienka a na akom princípe funguje? Projekt CNIC je výsledkom viac ako sedemročného úsilia košických vysokých škôl podstatne výraznejšie prehovoriť do sociálneho a ekonomického rozvoja regiónu, ako to bývalo v minulosti zvykom. Avšak nejde o nejaké chvíľkové emotívne vzplanutie, ale o racionálne a nevyhnutné rozhodnutie opierajúce sa o pocit zodpovednosti za vývoj spoločnosti v regióne.

Na univerzitách veľmi dobre chápeme, že súčasný prudký technologický rozvoj sa dnes opiera o takzvané „rekombinantné technológie“, ktoré vznikajú v silnej interdisciplinárnej spolupráci. To znamená výrazne silnejšie prepojenie až fúziu medzi prírodnými, technickými, digitálnymi a lekárskymi vedami. Takéto technológie už viac nemôžu vznikať v skromných podmienkach, ako sme toho boli svedkom v tretej priemyselnej revolúcii. Na svoj vznik potrebujú technologicky a odborne vyspelé prostredie, ktoré dnes nachádzame práve na vysokých školách a ústavoch SAV. V tejto situácii sa vysoké školy a ústavy SAV stávajú priamo zodpovednými za ekonomický a sociálny rozvoj spoločnosti a prirodzene sa posúvajú do pozície sociálnych lídrov. Toto je základ vzniku CNIC, ktorého hlavným cieľom je vytvoriť nový high-tech priemysel v regióne východného Slovenska prostredníctvom úzkej spolupráce medzi univerzitami, ústavmi SAV, súkromným high-tech priemyslom a so silnou podporou regionálnych samosprávnych orgánov. Dôraz kladieme na formovanie a rozvoj moderného a kreatívneho prostredia pre vznik inovatívnych high-tech spoločností na východnom Slovensku, expandujúcich do ďalších regiónov vrátane zahraničia, a reálnu spoluprácu s domácim i zahraničným high-tech priemyslom. To všetko s dôrazom na rozvoj v sociálnych oblastiach vrátane starostlivosti o zdravý životný štýl a starnúcu populáciu.

Kto je do projektu zapojený?

 Členmi konzorcia CNIC, ktoré má právnu subjektivitu, sú tri košické univerzity, a to Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Technická univerzita a Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie, ďalej košické ústavy SAV, Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach, partner z privátneho priemyslu Cassovia Discovery Park, mesto Košice a Košický samosprávny kraj. V tomto období sa snažíme o získanie ďalšieho významného partnera prinášajúceho na Slovensko novú technológiu, na ktorej by mal byť postavený v súčasnosti najvýkonnejší superpočítač. Do projektu sú kontinuálne zapájané i ďalšie domáce a zahraničné high-tech spoločnosti, s ktorými rokujeme nielen o spolupráci vo vede, ale i vo výrobe, v službách a tvorbe spoločných spoločností. Sme radi, že táto spolupráca s vyspelým priemyselným sektorom je reálna a jednoznačne prináša benefity tak pre súkromný, ako i pre privátny sektor.

Kto sa do projektu ešte môže zapojiť?

Otvorenosť CNIC vyjadruje aj takzvaná „voľná zóna“. Ktokoľvek so zaujímavou ideou – a nemusí byť členom nášho klastra – môže svoj nápad predstaviť pred Komisiou pre technologický transfer. Tá vyhodnotí jeho vedecko-aplikačný potenciál a v prípade, že predložený nápad vyhodnotíme ako perspektívne aplikovateľný, dostane jeho predkladateľ, respektíve predkladatelia šancu ho realizovať, pričom mu alebo im CNIC poskytne všestrannú pomoc. Takáto pomoc zahŕňa okrem prístupu k originálnej infraštruktúre i komplexnú administratívnu podporu.

Toto všetko môže viesť až k založeniu startup spoločnosti a dokonca i k prvej investícii zo strany CNIC. Na to sme v projekte vytvorili investičný fond, ktorý sme označili ako „impaktový fond“. Ten má okrem podpory ekonomického rozvoja novej spoločnosti zvážiť i spoločenský prínos technológie, ktorá sa dostáva na trh. Preberáme takto na seba aj spoločenskú zodpovednosť za technológie, ktoré budú u nás vznikať.

Akému ďalšiemu spektru aktivít sa v rámci projektu venujete?

V projekte CNIC sa zameriavame na biomedicínu a na nové materiály, „zelené a čisté“ technológie a kvantové a informačné technológie v zhode s výskumnými programami a iniciatívami Európskeho výskumného priestoru. Veľmi dôležité je, že všetky tieto zamerania sú založené na regionálnej excelentnosti, a teda, že u nás máme špičkových a medzinárodne uznávaných odborníkov vo všetkých týchto oblastiach. V CNIC sme takto vytvorili sedem vedecko-aplikačných centier naprieč univerzitami a ústavmi SAV: Centrum interdisciplinárnych biovied, Centrum progresívnych materiálov, Centrum biomedicínskeho inžinierstva, Centrum translačnej medicíny, Centrum pre zelené čisté a digitálne technológie, Centrum vodíkových technológií a Centrum pre kvantové a informačné technológie.

Akému ďalšiemu spektru aktivít sa v rámci projektu venujete?

Projekt CNIC presahuje „technologické zameranie“ a do svojho portfólia pridáva inovatívne spoločenské aktivity. Tento dôležitý prvok v činnostiach konzorcia CNIC je založený na dnes všeobecne prijatých zisteniach, že pokrok v technológiách sa nemusí automaticky prejaviť na zlepšení kvality života ľudí. Príklady sociálnej izolácie starnúcej populácie, kyberšikany mládeže alebo hektického životného štýlu populácie v aktívnom veku sú dobre známe. Problém rozvoja Košického samosprávneho kraja veľmi trpí aj odchodom mladých ľudí do iných regiónov Slovenska a do zahraničia. Všetky tieto oblasti sa odrážajú v CNIC a predstavujú tak jedinečný ekosystém nielen z hľadiska Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodnej perspektívy.

CNIC ďalej prispeje k riešeniu kľúčových problémov identifikovaných v analýze súčasného stavu slovenskej ekonomiky. Medzi tieto problémy patrí najmä nedostatok adekvátneho prostredia pre vznik a rozvoj začínajúcich a rozvíjajúcich sa spoločností podiel súkromného sektora na financovaní vedy a výskumu a nízka inovačná výkonnosť malých a stredných podnikov, nízka vedecká a výskumná výkonnosť v oblasti patentov, ochranných značiek a priemyselných vzorov. Aktivity CNIC zároveň prispejú k zníženiu zaostávania Slovenska v investíciách do kapitálovo náročnejších odvetví, ako sú biomedicína, robotika alebo environmentálne technológie.

V predchádzajúcich rozhovoroch ste uviedli, že vašou ambíciou v rámci CNIC je pozdvihnúť ekonomickú výkonnosť východného Slovenska zo súčasných 50 percent priemeru HDP krajín Európskej únie na 100 percent tohto priemeru v priebehu jedného desaťročia. Ako to chcete dosiahnuť?

Ambíciou CNIC je naštartovať proces, ktorý to zabezpečí. I z tohto dôvodu sme projekt Košického klastra nového priemyslu v posledných dvoch rokoch dolaďovali v spolupráci s expertmi Európskej komisie, Svetovej banky a Európskej investičnej banky. Následne sme zadali vypracovať štúdiu finančnej udržateľnosti projektu renomovanej zahraničnej spoločnosti. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ziskovosť samotného projektu nie je našou prioritou. Samozrejme, CNIC musí byť finančne udržateľný, avšak dôraz kladieme na výrazný ekonomický a sociálny rast východoslovenského regiónu. Ten sa bude merať parametrami, akými sú napríklad miera prežitia založených startup spoločností, počet, rast a príchod high-tech firiem do regiónu, počet vytvorených pracovných miest, príspevok k HDP regiónu, ale aj Slovenska, zaplatené dane, ďalej aj vytvorenie, ochrana a komercializácia duševného vlastníctva.

A v neposlednom rade aj širší spoločenský dosah, ako je kvalita života, mladí ľudia v regióne, seniori v spoločnosti či regenerácia, respektíve rozvoj miestnej komunity. Osobne som presvedčený o tom, že implementácia projektu CNIC postupne vytvorí v našom regióne podmienky pre jeho výraznú modernizáciu až zmenu jeho charakteru, keď sa do popredia dostane priemysel charakterizovaný vysokou pridanou hodnotou produkcie s hlbokým sociálnym akcentom. Zjednodušene povedané, v tomto nastavení pre nás bude dôležité, či sa pacient skutočne uzdravil a menej už to, koľko jeho liečba stála.

Spomínali ste však, že prevádzka projektu by mala byť dlhodobo udržateľná. Ako to zabezpečiť?

Ako som už uviedol, máme vypracovaných niekoľko modelov pripravených v spolupráci s renomovanými odborníkmi a inštitúciami. Všetky sú založené na vzájomnej výhodnosti partnerstva verejného a súkromného sektora, profesionálnej práci s vlastnými založenými spoločnosťami a na úzkej zmysluplnej kooperácii s našimi partnermi. Štúdia udržateľnosti nás následne usmerní v prípadných modifikáciách.

Vyjadrili ste sa, že projektu pridávajú hodnotu spoločenské vedy a je vďaka tomu unikátny. Ako zabezpečujete, aby pokrok v technológiách, ktoré sa v rámci projektu vyvíjajú, bral ohľad na ľudí?

Mottom projektu CNIC je „Inšpirovaní technológiami, orientovaní na človeka“. Naše motto je nápadito vyjadrené i v logu CNIC, z ktorého vyplýva, že naším prvotným cieľom je dosiahnuť výrazný nárast kvality života občanov východoslovenského regiónu prostredníctvom technologického rozvoja. Pod rastom kvality života ľudí predovšetkým rozumieme kvalitné zdravotníctvo a školstvo, zdravé životné prostredie, efektívnu a ekologickú dopravu, vyspelú kultúru, starostlivosť o seniorov, minority, aktívnu populáciu a podobne. Uvedomujeme si, že technologický pokrok neznamená automatické zlepšenie kvality života obyvateľov.

Preto projekt CNIC presahuje „technologické zameranie“ a do svojho portfólia aktivít pridáva inovatívne spoločenské aktivity. Tento dôležitý prvok v činnostiach konzorcia CNIC je založený na dnes všeobecne prijatých zisteniach, že prudko sa rozvíjajúce technológie a otvorená spoločnosť, v ktorej žijeme, nemôžu vytvárať stabilné sociálne prostredie. Ak má však spoločnosť prežiť, musíme získať rovnováhu medzi stabilitou a zmenou, pretože v našom živote sa nemôže všetko neustále meniť. Technologický rozvoj nevyhnutne vedie k rastu bohatstva, ale, žiaľ, i k masívnej strate zamestnania vo vybraných profesiách. Mení sa celý sociálny systém, čím význam spoločenských vied výrazne narastá.

Ste zakladateľom úspešnej hightech spoločnosti. Vedeli by ste ju priblížiť? Ako ste sa dostali k práci na kreovaní nového priemyslu?

Nové veci majú kúzlo, ktorému je len ťažko odolať. A navyše som presvedčený o tom, že najväčším nezdarom, ktorý vás v profesionálnom živote môže stretnúť, je o nič sa nesnažiť. Projekt CNIC je výsledkom osemročného úsilia kolektívu, ktorý vediem a ktoré bolo zamerané na problém technologického transferu. Keďže ja nedokážem robiť veci, ktorým dokonale nerozumiem, tak som založil spoločnosť SAFTRA photonics, na ktorej som si to všetko vyskúšal. Netvrdil by som, že SAFTRA photonics je úspešná spoločnosť, ale dôležité je, že dnes sme už na medzinárodnom trhu. Bola to určite dobrá škola, ktorá mi síce uštedrila viac prehier ako víťazstiev, ale našťastie len prehry dajú pravú chuť vašim víťazstvám.

Dnes viem, že dotiahnutie vedeckého výsledku do aplikácie je nesmierne komplexný a sofistikovaný proces, ktorý je porovnateľný s úsilím, ktoré vyžaduje základná veda. Toto neustále zdôrazňujem kolegom a študentom, ktorí majú zaujímavý nápad, ale veľmi sa im do jeho aplikácie nechce. Som presvedčený o tom, že práve osobná skúsenosť mimo iného viedla k tomu, že dnes máme v CNIC spracované rôzne modely práce so začínajúcimi high-tech spoločnosťami, čo výrazne zvyšuje ich šancu na prežitie a prienik na relevantný trh. I preto som jednoznačne presvedčený o zmysluplnosti a úspechu projektu CNIC.

image

prof. RNDr. Miškovský Pavol, DrSc., predseda predstavenstva CNIC a profesor na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach.

USPJ

Kto je pavol Miškovský

Špecialista v biofyzike, biofotonike a nanotechnológiách. Jeho hlavným vedeckým zameraním je práca v oblasti cielenej terapie nádorových ochorení. V oblasti aplikovanej vedy sa venuje vývoju a aplikácii nanofotonických senzorických štruktúr. Zakladateľ a technologický špecialista spoločnosti SAFTRA photonics sro., s ktorou získal prestížne ocenenia: Start-up Award 2017, Slovensko, víťaz, Vodafon Idea of the Year, Česká republika, Praha 2018, cena investorov, súťaž Európskej rady pre inovácie (EIC), Brusel 2018, víťaz. Absolvoval množstvo zahraničných pracovných a prednáškových pobytov (Európa, USA, Brazília, Egypt, India). Ako pozvaný profesor pôsobil na Univerzite P. et M. Curie v Paríži, na univerzite Orleans, na Ústave štruktúry hmoty v Madride. V roku 2006 získal prestížne Fulbrightovo štipendium na pobyt na Štátnej univerzite v Iowe, USA. Dvojnásobný laureát ocenenia Vedec roka SR v kategóriách Osobnosť roka v programoch Európskej Únie v roku 2014 a Technológ roka v roku 2017

menuLevel = 1, menuRoute = hn-special, menuAlias = hn-special, menuRouteLevel0 = hn-special, homepage = false
30. september 2022 16:28