Správu k situácii v Srbsku vypracoval slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (SPOLU) za Európsku ľudovú stranu (EPP).
Uviedol, že po voľbách v Srbsku v apríli 2022 a ruskej agresii voči Ukrajine, vládne v europarlamente presvedčenie, že partneri zo Srbska musia rozhodnejšie napredovať na svojej európskej ceste.
"Naša správa odráža komplexnú politickú realitu v Srbsku a nabáda všetky proeurópske sily v krajine, aby sa naplno zamerali na pokrok v reformách právneho štátu, na dialóg medzi Belehradom a Prištinou a na zosúladenie s medzinárodnými pozíciami EÚ. Je nám jasné, že na to, aby sa Srbsko priblížilo k EÚ, sa dá urobiť oveľa viac," opísal situáciu Bilčík. Zdôraznil, že ako spravodajca EP pre Srbsko je pripravený spolupracovať s novou vládou v Belehrade pre zaistenie európskej budúcnosti Srbska.
Bilčík pripomenul, že jeho správa je "ostro sledovaná" aj v Srbsku, politikmi aj občianskou spoločnosťou, pretože europoslanci, ktorí musia každé rozšírenie EÚ schváliť, majú zásadný vplyv aj na život ľudí v tejto krajine.
Ivan Štefanec (KDH), ktorý je šéfom slovenskej delegácie EPP v europarlamente uviedol, že po udelení štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine a Moldavsku by sa Únia mala sústrediť na rozširovanie na západný Balkán. "Je to aj v našom záujme, aby sa priestor mieru, bezpečnosti a stability rozširoval a aby západný Balkán bol miestom, kde sa ľudia cítia bezpečne," uviedol.
Vysvetlil, že to platí najmä pre Srbsko, ktoré sa ocitlo na križovatke a musí sa rozhodnúť či chce patriť na západ alebo na východ, pričom toto rozhodnutie ovplyvní situáciu v celom regióne.
Dodal, že silnými kandidátmi na vstup do EÚ sú Čierna Hora a Severné Macedónsko, ktoré prejavujú svoje proeurópske postoje a zaslúžia so byť členmi "najsilnejšieho európskeho zoskupenia". "Som si istý, že rozširovanie Únie bude pokračovať... a aj ľudia z krajín Východného partnerstva a západného Balkánu by mali dostať túto šancu," odkázal.
Portugalský poslanec a spravodajca EP pre Bosnu a Hercegovinu Paulo Rangel upozornil, že po roku patovej politickej situácie a eskalácie separatistických hnutí v tejto krajine sa 12. júna v Bruseli zrodila politická dohoda o normalizácii politických pomerov. Následne lídri EÚ na summite vyhlásili pripravenosť udeliť Bosne a Hercegovine štatút kandidátskej krajiny.
"V našej správe sa potvrdzuje, že europarlament podporuje európsku ambíciu občanov Bosny a Hercegoviny a zároveň poukazuje na hlavné výzvy, ktorým krajina čelí. Ide najmä o destabilizačné činnosti a blokovanie štátnych inštitúcií vedením Republiky srbskej, ktoré musia byť sankcionované, a je tu aj patová situácia vo volebných a ústavných reformách," vyhlásil Rangel.