Azerbajdžan v utorok začal proces návratu svojich obyvateľov na územie znovuzískané od arménskych separatistov, ktorý Baku nazýva "veľký návrat" po vojne o Náhorný Karabach v roku 2020.

Táto na ropu bohatá krajina prisľúbila, že znovu osídli územie, ktoré získala po šesťtýždňových bojoch proti Arménsku v Náhornom Karabachu pred dvoma rokmi, pričom zahynulo viac ako 6500 ľudí.

Prezident Ilham Alijev už roky sľubuje, že získa späť územia, o ktoré prišiel Azerbajdžan v 90. rokoch.

"Päťdesiatosem ľudí sa vrátilo do okresu Zangilan", ktorý Baku získalo späť v októbri 2020, povedal novinárom osobitný zástupca prezidenta v regióne Vahid Hadžijev.

V roku 1993 utieklo zo Zangilanu - neďaleko iránskych hraníc - viac ako 30.000 etnických Azerbajdžancov. "Do novo obnovenej dediny Agally v Zangilane sa v priebehu nasledujúcich piatich dní vráti celkovo 41 rodín," povedal Hadžijev.

Baku na obnovu Náhorného Karabachu a okolitých znovudobytých oblastí vynaloží miliardy dolárov. V minulom roku v štátnom rozpočte na vyčlenilo 1,3 miliardy dolárov na projekty infraštruktúry, ako sú nové cesty, mosty a letiská.

Na jeseň 2020 Azerbajdžan a Arménsko začali znovu bojovať o  nadvládu nad Náhorným Karabachom. Arménmi osídlený región bol v sovietskej ére súčasťou Azerbajdžanu. Po jeho rozpade región vyhlásil medzinárodne neuznanú nezávislosť, čo zároveň viedlo k rozpútaniu vojny a Baku stratilo kontrolu nad týmto územím.

Posledné boje v roku 2020 ukončila dohoda o prímerí sprostredkovaná Ruskom. Na jej základe sa Arménsko vzdalo kontroly nad rozsiahlym územím a stiahlo svoje voská. Na prímerie začalo dohliadať približne 2000 členov mierových síl z Ruska.

Európska únia odvtedy vedie arménsko-azerbajdžanský proces normalizácie, ktorý zahŕňa mierové rokovania, vymedzenie hraníc a obnovenie dopravných spojení.