Predsedovia agrovýborov parlamentov krajín V4 podpísali na Bratislavskom hrade spoločné vyhlásenie. Dotýka sa troch dôležitých oblastí, a to Strategického plánu CAP EÚ na roky 2023 až 2027, ďalej vody ako strategickej suroviny a pôdy ako neobnoviteľného prírodného zdroja, tiež potravinovej bezpečnosti a epizootologickej situácie. Informoval o tom odbor komunikácie Kancelárie Národnej rady.

Stretnutie predsedov výborov pre pôdohospodárstvo a životné prostredie krajín V4 tak prinieslo diskusiu o budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ pre roky 2023 až 2027, ochrane pôdy, vody, produkcii zdravých a bezpečných potravín, ako aj o dosahoch klimatických zmien na produkciu potravín.

Podľa šéfa Výboru parlamentu pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslava Karahutu (Sme rodina) nie je možné súhlasiť s paušálnym znížením používania pesticídov a prípravkov na ochranu rastlín, bez ohľadu na dnešný skutočný stav v aplikácii týchto látok v poľnohospodárstve v jednotlivých štátoch.

"Môže tým dôjsť k narušeniu konkurencieschopnosti poľnohospodárskych podnikov V4 na úkor starých členských štátov EÚ," povedal Karahuta.

Podľa vyhlásenia je pre zástupcov výborov kľúčové zaviesť opatrenia na úrovni EÚ v oblasti podpory zvyšovania vôd zádržnej kapacity pôdy a zostavenie integrovaného manažmentu dažďových vôd z dôvodu predchádzania negatívnych dosahov klimatickej zmeny.

Požadujú taktiež, aby Európska komisia dôsledne monitorovala výdavky v rámci ekoschém s cieľom dlhodobej udržateľnosti a produkčnej schopnosti poľnohospodárskej pôdy, so zameraním na stabilitu obsahu organického uhlíka v pôde a optimalizáciu pH.

Treťou požiadavkou je vytvorenie dostatočných finančných a odborných kapacít na vývoj a výskum vakcinácie proti africkému moru ošípaných (AMO), ako aj prostriedkov na dôslednú prevenciu a eradikáciu nebezpečných chorôb, ako sú AMO, vtáčia chrípka, ale aj chorôb prenosných zo zvierat na ľudí.