Nikaragujský parlament zahlasoval vo štvrtok za odobratie občianstva vyše 200 tamojším politickým väzňom, ktorých predtým prepustili a "deportovali" do Spojených štátov.

"Zradcovia vlasti strácajú štatút nikaragujských občanov," uvádza sa v zákone, za ktorý vo štvrtok zahlasoval nikaragujský parlament. Na finalizáciu predmetnej legislatívy, ktorá si vyžaduje zmenu ústavy, je však potrebné, aby ju nikaragujské Národné zhromaždenie odsúhlasilo - neskôr v tomto roku - ešte raz.

Medzinárodná federáciou pre ľudské práva (FIDH) označila chystané odobratie občianstva za "represívne použitie zákona".

Po masových protivládnych protestoch z roku 2018 skončili v Nikarague vo väzení stovky ľudí. Protesty boli brutálne potlačené; zásahy si vyžiadali 355 životov. Vyše 100.000 ľudí z krajiny ušlo.

V roku 2021 boli zatknuté desiatky opozičných predstaviteľov, vrátane siedmich prezidentských kandidátov, ktorí boli obvinení z podkopávania "národnej integrity". Došlo k tomu krátko pred prezidentskými voľbami, v ktorých opätovne zvíťazil Daniel Ortega.

Spojené štáty už skôr vo štvrtok informovali, že na ich územie letecky smeruje 222 prepustených predstaviteľov nikaragujskej opozície, označovaných za politických väzňov. Odvolací súd v nikaragujskej metropole Managua informoval, že ich prepustenie nariadil s tým, že boli označení za "zradcov vlasti", čo úrady oprávňuje na "doživotné" pozastavenie ich občianskych práv.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken prepustenie politických väzňov do USA bezprostredne po jeho ohlásení privítal, pričom naznačil, že by mohlo otvoriť cestu k dialógu s Ortegom. K odobratiu ich nikaragujského občianstva sa však dosiaľ nevyjadril.

"Prepustenie týchto osôb, z ktorých jedna je občanom USA, nikaragujskou vládnou predstavuje konštruktívny krok smerom k riešeniu porušovania ľudských práv v tejto krajine a otvára dvere pre ďalší dialóg medzi Spojenými štátmi a Nikaraguou v otázkach, ktoré vyvolávajú obavy," uviedol Blinken.