Vplyv cien potravín na celkovú infláciu je na Slovensku jeden z najvyšších v rámci EÚ. Uviedol to v analýze Marián Kočiš, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne.
"Vidíme tu najmä dva faktory, a to vyššiu váhu potravín na celkovom spotrebnom koši a rýchlejší rast cien potravín, ku ktorému prispel vyšší rast cien vstupov do poľnohospodárskej výroby," priblížil.
"Keďže sa váha v spotrebnom koši jednoducho nezmení, dynamiku zmeny ceny potravín budú podľa neho po zvyšok roka ovplyvňovať najmä oneskorené efekty vysokých cien energetických komodít z minulého roka. Nižšie ceny plynu a elektriny zlacnia najmä priemyselnú výrobu hnojív, čím znížia cenovú náročnosť poľnohospodárskej výroby a utlmia tak rast alebo aspoň rýchlosť rastu cien potravín," spresnil.
Poznamenal, že ceny potravín v decembri 2022 rástli na Slovensku medziročne o 29 percent a okolo tejto úrovne sa držia aj dnes. Medziročný takmer tretinový rast cien nás z pohľadu EÚ radí na piate miesto za Maďarsko a pobaltské krajiny.
Vo všeobecnosti podľa analytika platí, že čím je priemerný príjem v krajine vyšší, tým pomerovo menšiu časť svojich platov ľudia minú za potraviny.
"Kým u nás je váha potravín v spotrebnom koši takmer štvrtina, v EÚ je to v priemere necelých 16 % a v susednom Rakúsku iba 11 percent. Česi minú na potraviny 19 percent. Kým teda u nás k medziročnej inflácii v decembri prispeli potraviny na Slovensku 6 percentuálnych bodov, v susednom Rakúsku sa potraviny podieľali na celkovej inflácii 2 percentá, pričom ceny potravín tam rástli v rovnakom období medziročne o 16 percent," doplnil.
"Druhým faktorom je samotný rast cien, ktorý je u nás vyšší. Za vyšším absolútnym medziročným rastom potravín vidíme predovšetkým medziročne zvýšené ceny vstupov do poľnohospodárskej výroby. Podľa dát z odhadu Eurostatu vzrástla v minulom roku cenová hladina vstupov do poľnohospodárstva na Slovensku o 39 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2021, čo bolo nad priemerom EÚ (32 percent medziročne). Najvyšší medziročný rozdiel v cene vstupov zaznamenali poľnohospodári v Lotyšsku (68 percent) a Maďarsku (52 percent)," informoval.
"Myslíme si, že pokles cien plynu v dohľadnej dobe zlacní cenu hnojív. Zároveň lacnejšie pohonné látky a cena elektriny spolu s lacnejším obilím, ktoré bolo importované z Ukrajiny, budú podstatne ovplyvňovať ceny vstupov a výstupov poľnohospodárskej výroby. Teda aj dynamiku zmeny cien potravín. Cena potravín by tak mala začať klesať alebo sa aspoň spomalí rýchlosť jej rastu. Očakávame, že koncom roka by ceny potravín nemali rásť medziročne rýchlejšie ako o 14 percent, čo je polovica dnešného medziročného rastu. Celková medziročná inflácia sa tak koncom roka bude pohybovať na jednociferných úrovniach," dodal Kočiš.