umunsko a Bulharsko sa v stredu stali plnoprávnymi členmi schengenskej zóny, čím sa tento priestor bez vnútorných hraníc EÚ rozšíril na 29 členských štátov, pričom pre tieto dve východoeurópske krajiny sa ukončilo 13-ročné čakanie.
Rozšírenie bolo možné po tom, ako Rakúsko a ďalšie členské krajiny stiahli svoje námietky proti vstupu týchto bývalých komunistických krajín.
Rumunsko a Bulharsko, ktoré sú členmi Európskej únie od roku 2007, boli v marci čiastočne začlenené do schengenského priestoru, čím sa odstránili hraničné kontroly v prístavoch a na letiskách.
Rakúsko však pohrozilo, že bude vetovať ich úplný vstup pre obavy z migrácie, čo znamená, že na pozemných hraničných priechodoch stále budú platiť kontroly.
Viedeň v decembri ustúpila od vetovania po tom, ako tieto tri krajiny dosiahli dohodu o "balíku opatrení na ochranu hraníc", čím sa uvoľnila cesta Rumunsku a Bulharska k vstupu do schengenského priestoru.
Zóna, ktorá vznikla v roku 1985, bude teraz zahŕňať 25 z 27 členských štátov EÚ, ako aj Švajčiarsko, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko, pričom celkový počet jej obyvateľov bude viac ako 400 miliónov.
Rumunsko a Bulharsko spĺňali technické požiadavky na členstvo v schengenskom priestore od roku 2011.
Rakúsko sa už roky sťažuje na neúmerný počet migrantov prichádzajúcich bez dokladov, ktorý je dôsledkom nedostatočnej ochrany vonkajších schengenských hraníc.
Viedeň upustila od svojich námietok voči vstupu Rumunska a Bulharska do Schengenu po tom, ako tieto tri krajiny vlani v novembri podpísali dohodu o ochrane hraníc, pripomína AFP.
Dohoda stanovuje spoločné nasadenie stráží na bulharsko-tureckých hraniciach a dočasné kontroly na pozemných priechodoch na počiatočné obdobie šiestich mesiacov.
Vstup do zóny zvýši hrubý domáci produkt (HDP) Rumunska a Bulharska najmenej o jeden percentuálny bod, odhadujú analytici.