Takých niet! Tvrdia to všetci, ktorí nikdy nič neriadili. Ani domácnosť. Veď každý vidí, kde je problém. Napríklad v údržbárskej dielni. Raz chýba materiál, robota stojí, inokedy je materiálu priveľa, ale je pokazená mašina.
Poniektorí tvrdia, že je najlepšie, keď nerobia, stačí, ak sú v pohotovosti. Ale ani to nie je celkom pravda, lebo v pohotovosti musia byť, keďže vždy niečo vyskočí. Ako pri ostatnej poruche, keď sa pri väčšej záťaži stroja prestrihol kolík, okamžite vyrobili nový a namontovali ho. Len nech nie sú prestoje, treba to urobiť raz-dva. A kolík sa prestriháva znovu. Nikomu nenapadlo, že by sa mal použiť iný, na strih namáhaný, odolnejší materiál. Všetci sa narobia. Mašina stojí pre hlúposť, pre obyčajný oceľový kolík! Lenže hlúposť väzí v nevedomosti, ten, kto to má vedieť, nevie. Jednu i dve pracovné zmeny sa všetko točí okolo kolíka. Kdesi na konci dielne, kde sa kompletizuje hoci aj ringišpíl, vládne panika. Nielenže podnik musí zaplatiť penále za nedodržanie termínu dodávky, ale zákazník je nahnevaný. Veď práve cez víkend mal rozbehnúť ringišpíl v lunaparku a prešvihnutím termínu nielenže prišiel o tržby, ale končí sa aj sezóna a ringišpíl bude oddychovať do budúceho leta. Desiatka ľudí postáva, čaká na dodanie kolíka. Niekoľko desiatok ľudí prišlo o nedeľňajšiu zábavu. Sú to čisté straty! Pre podnik, ale aj pre zákazníka, pretože ani ringišpíl neprináša zisk. Na vine je ten drobný obyčajný kolík? Nie, na vine je ten, čo mal všetko uriadiť, od ktorého sa očakáva, že pozná materiály odolné na strih, že nie je kolík, ako kolík!
A to je len jediný príklad, ako sa vypomstieva nedostatok vedomostí. V podnikoch, ale aj v inštitúciách, kde žiadne mašiny okrem možno počítačov nemajú. Zavádzať „Just in Time?“ To by ešte len bola katastrofa! Veď sa pozrime, koľko úradníkov sa motá sem a tam, koľkí namiesto roboty „pletkujú“ pri kávičke či cigaretke, nijako im neprichodí, že by si mali trochu švihnúť. Ak to zrátame, straty sú preveľké, a to každý deň. Rastú, nabaľujú sa do veľkého celospoločenského balíka so železnou pravidelnosťou. Darmo potom údržbár alebo majster kričia – nedostali sme prémie, veď robíme ako mulice! Samozrejme, to im nikto neberie, robia ako mulice, ale pre vlastnú nevedomosť. Teda kto nedokáže riadiť firmu? Ten, kto nemá vedomosti o tom, čo práve k svojej robote potrebuje o riadení a o novinkách, ktoré riadenie zefektívňujú a nemá vedomosti o potrebách a perspektívach firmy.