Na Slovensku sa toho po novembri 1989 zmenilo veľmi veľa, väčšinou k lepšiemu. Asi najmenej sa však zmenilo školstvo. Pribudli síce súkromné a cirkevné školy, výrazne sa zvýšila kapacita vysokých škôl, odideologizoval a čiastočne sa zmenil obsah výučby, ale inak sa školstvo veľmi nezmenilo. V niektorých aspektoch, najmä v súvislosti s kvalitou vzdelania, postavením a prestížou vzdelania a učiteľov v spoločnosti, došlo dokonca k zhoršeniu.
Príčin je viac, určite k tomu prispela aj skutočnosť, že ani v reformnom období Dzurindových vlád sa žiadne významnejšie reformy v školstve neuskutočnili, nehovoriac o vládach Mečiarových a Ficových. Školstvo ostalo zmenami takmer nedotknuté.
Školstvo pritom zmeny potrebuje nielen preto, že sa doteraz nezmenilo, ale ešte viac preto, že svet sa za posledné tri desaťročia práve v oblastiach, ktoré so vzdelávaním súvisia, zmenil dramaticky. Kým predtým bol problémom prístup k informáciám, dnes je ním prebytok informácií. Kým predtým bol svet stabilný, uzavretý a ľahko predvídateľný, pochopiteľný a uchopiteľný, dnes je nestabilný, otvorený, nepredvídateľný a neuchopiteľný. Jediná istota, ktorú dnes máme, je neistota. Vieme len to, že miera a intenzita konkurencie a neistoty bude narastať. Vieme, že svet sa nebude meniť pomalšie, ale rýchlejšie. Vieme, že miera neadekvátnosti vzdelávacieho modelu, ktorý v našich končinách prežíva od čias Márie Terézie, bude narastať. Čím neskôr dôjde k zmene, tým horšie pre nás, ale najmä pre naše deti a ich deti.
Pozitívne je, že najmä vďaka aktívnym učiteľom a ich protestom narastá v spoločnosti vedomie potreby zmeny a pod tlakom učiteľov je vláda nútená konať. Zvyšovanie nedôstojne nízkych platov učiteľov je síce nevyhnutná, zďaleka však nie postačujúca zmena. Skutočná reforma musí byť komplexná a musí byť spojená so zmenami vo všetkých oblastiach vzdelávania a výchovy už od predškolskej úrovne. Systém sa musí zmeniť z rigidného, centralizovaného a neslobodného na pružný a decentralizovaný, s vyššou mierou slobody pre učiteľov aj žiakov, z memorovania a pasívneho prijímania informácií na kritické myslenie, hľadanie riešení a aktívnu participáciu. Zmeniť sa musí celý systém výučby tak, aby mali žiaci a študenti o školu záujem, aby do nej chodili radi, aby škola odhalila a rozvinula ich individuálne talenty a záujmy.
Mnohí ľudia chodia do práce, ktorú neznášajú, aby si mohli kúpiť veci, ktoré nepotrebujú. Zmenené školstvo by malo prispieť k tomu, aby takýchto ľudí bolo čo najmenej. Chce to zmenu – to dá rozum.