Monika Ščevovichová bola bývalá ekonomická a investigatívna novinárka, zvykla o sebe hovoriť, že fungovala na 120 percent. Tí čo ju poznali, vedia, že bola dynamická, vitálna a živelná. V roku 2008 prežila vážnu autonehodu, z ktorej sa dlhodobo spamätávala, bola dokonca v kóme.
Po tejto nepríjemnej životnej udalosti sa začala venovať okrem písaniu aj sociálno-charitatívnym projektom. „Som pokojnejšia. Pochopila som, že to ja sa musím zmeniť, aby som vedela povedať, čo potrebujem. Po autonehode ma najviac desil fakt, že budem na obtiaž. Tie moje schody boli pre mňa naozaj silnou motiváciou. Som naučená v živote prekonávať prekážky," povedala pre portál euzeny.
Nadácia Pontis ju v roku 2015 ocenila ako jednu zo sociálnych inovátorov na Slovensku. Bola zakladateľkou občianskeho združenia Pomoc človeku. Podľa portálu omediach po ochorení na covid-19 zomrela na ďalšie komplikácie.
To, že v živote to nemala ľahké hovorila aj v rozhovore pre Sme s Karolom Sudorom v roku 2011: "Keď som mala deväť rokov, odišiel od nás otec, a ako štrnásťročnej mi potom zomrela mama. Vtedy nefungovali psychológovia ako dnes, že ich nájdete na každom rohu, nikto s nami nepracoval, nikto sa nesnažil pochopiť, čo sa deje v detskej duši, ktorá stratila dôležitú oporu. Boli sme tri malé dcéry, ale úrady vtedy zaujímalo len to, či máme navarené a upratané. Otec sa síce po smrti mamy vrátil, ale nezvládal nás, a ani my tri sme mu to neuľahčovali. Výsledkom bolo, že miesto toho, aby som sa v deviatich rokoch venovala detským hrám, riešila som v sebe problémy dospelých ľudí."
Celý rozhovor si môžete prečítať tu.