StoryEditor

Ako si overiť informácie na internete - praktický návod na odhalenie hoaxov, klamstiev a nezmyslov

26.08.2016, 09:31
Šíre končiny internetu sú studnicou užitočných informácií. Majú však - nijako prekvapivo - aj svoju odvrátenú tvár.

A práve tej sa venujeme v našom seriáli - hoax, lži a propaganda - ako na internete nenaletieť a rozpoznať klamstvá. Autorom je Peter Nútil, šéfredaktor webu Manipulatori.cz.

Čo je na internete pravda a čo nie je? To je otázka, ktorú si kladie mnoho ľudí v spojitosti s kvalitou a relevanciou internetových zdrojov.

Bohužiaľ, hneď na úvod vás sklamem. Žiadna úplne jednoduchá odpoveď neexistuje. Ak vynecháme na prvý pohľad rozpoznateľné vtipy a nezmysly, každý iný pokus o rozpoznanie lži, hoaxu alebo podvodu sa nezaobíde bez trochy snahy, vašej aktivity a ochoty sa podobnými otázkami vôbec zaoberať. A samozrejme aj trochy investovaného času.

Na úvod: Click-bait, sociálne siete a bezhlaví šíritelia

Vcelku zaujímavá je úloha sociálnych sietí, konkrétne najvyužívanejšej z nich - Facebooku. Zdieľané články totiž v priestore tejto sociálnej siete pomerne zdatne skrývajú, odkiaľ tá ktorá správa pochádza, respektíve na aký web vlastne vedie. Prečo o tom ale hovorím?

Skúsenosti ukazujú, že v hektickom priestore neustále životom pulzujúceho newsfeedu Facebooku ľudia jednoducho článok zdieľajú často len preto, že ich nejako oslovil titulok, že v nich vzbudil emócie. Paradoxne ho ale ani nemusia vôbec čítať.

Už tiež vieme, že tvorba titulkov je takmer veda, navyše nie úplne čistá a kóšer, všakže. A ako konštatuje Milan Šmíd, „Funkciou click-bait nie je správa, informácia, ale upútanie pozornosti za každú cenu. Návnadou click-baitu sa stáva chytľavý titulok, ktorý k takémuto textu vedie. Takúto "odkazovú návnadu" často používajú bulvárne médiá i vo svojej tlačenej podobe."

A zatiaľ čo vo svete klasických odkazových návnad, teda click-baitov, ide jednoducho o to, aby čitateľ klikol a navštívil web, na sociálnej sieti to všetko môže dopadnúť trochu inak. U emotívnych titulkov, ktoré ladia so svetonázorom šíriteľov, totiž mnohokrát dochádza k tomu, že článok ani nečítajú a len ho zdieľajú ďalej.

Odstup a kritické myslenie

Proste a jednoducho, hneď z počiatku by sme si mali byť vedomí toho, že nie všetko, s čím sa na internete stretneme, je pravdou, čiže by sme mali vedieť, že mnohé z toho, s čím sa v elektronickom svete stretneme, je jednoducho pochybné a nedôveryhodné. Jednoducho preto, že internet je slobodným neregulovaným priestorom a každý si v ňom môže písať, publikovať a tvrdiť takmer čokoľvek. A preto je predovšetkým k internetovým médiám dobré pristupovať so zdravou skepsou a odstupom. Toto vedomie je dobrým základom k onej zásadnej otázke, ktorá zaznela hneď v titulku:

Ako si overovať informácie na internete?

  1. Zistiť, z akého zdroja informácia pochádza. Teda posúdiť relevantnosť.

Alebo sa pozrieť, kde bola správa publikovaná, čo je to za web, čím sa zaoberá, aká je jeho agenda atď. Ak web tvrdí, že krajina je plochá, svet ovládajú ilumináti a americký prezident je mimozemšťan, potom nie je potrebné brať taký zdroj vážne ani s ostatnými informáciami a jeho čítanie je pravdepodobne bohapustú stratou času. To znamená, že weby zahltené nenávisťou, konšpiráciou, populistickými výkrikmi a inými blábolami netreba brať vážne.

  1. Obsahuje správa dohľadateľné zdroje informácií, z ktorých čerpá? Sú tieto zdroje dôveryhodné?

Pomerne často sa stáva, že zdroj správy nie je uvedený. Potom nie je potrebné na túto informáciu brať ohľad. Stane sa ale, že obzvlášť "alternatívne" weby odkazujú jeden na druhý a vytvárajú spletitú sieť „skoro“-dôveryhodnosti, skrz ktorú je možné preniknúť len so značnou dávkou trpezlivosti. Ako príklad odkazového „zašmodrchanca“ nám poslúži vymyslená správa o neexistujúcom tureckom novinárovi.

To ale neplatí len pre alternatívcov. So zle zazdrojovanými správami sa možno stretnúť aj v zavedených médiách, ako sa stalo napríklad webu Novinky.cz s príbehom o mladých ľuďoch zo Západu, mieriacich do Čiech za bezpečím.

Stretnúť sa môžeme aj s vymysleným pripísaním autorstva textu a navonok vedeckým zaštiťovaním sa nejakou autoritou - obľúbení sú napríklad anonymní vedci. Bohužiaľ, inak ako dôsledným pátraním a overovaním sa tieto prípady odkryť nedajú. A pretože valná časť falošných správ je opísaná zo zahraničných zdrojov, pri pátraní si s češtinou či slovenčinou zvyčajne nevystačíte.

  1. Nejde už o dávno vyvrátený hoax?

Pozrite sa do existujúcich databáz webov Hoax.cz, Mýty.sk alebo Manipulátoři.cz. Ak viete anglicky, môžu vám poslúžiť weby hoaxorfact.com, Hoaxes.org, Snopes, Hoaxbuster.org a iné. Avšak ani demaskovanie hoaxu často nezabráni jeho ďalšiemu šíreniu. Pán senátor Jaroslav Doubrava zastáva žiarivým príkladom.

  1. Obsahuje správa fotografie alebo videá? Overte si ich

Nájsť originálne zdroj fotografie sa môžeme pokúsiť skrze tzv. Reverzné vyhľadávanie, čo neznamená nič iné, než že obrázok nahráte do špecializovaného vyhľadávača, ktorý vyhľadá jeho zhodné, či podobné použitie. Rovnako tak možno odhaliť využitie fotografie vo fiktívnom kontexte, čo je jedna z obľúbených techník tvorby hoaxov.

K tomu poslúži napríklad Google Images. Do vyhľadávacieho poľa stačí vložiť adresu obrázku či ho nahrať.

Rovnakú službu, ale jednoduchšiu, zvládne aj internetový prehliadač Chrome, v ktorom stačí na fotografiu kliknúť pravým tlačidlom a z ponuky vybrať vyhľadanie obrázku.

Ak nepomôže Google, vyskúšajte alternatívny vyhľadávač TinEye.

Detailne tento postup popisuje napríklad Daniel Dočekal na webe 365 tipov.

A čo s videom?

Videonahrávky sú náročnejšie. Ako konštatuje Daniel Dočekal, bude potrebné "hľadať podľa slov, či pasujú k popisovanej "udalosti". Trochu problematické môže byť, že na to musíte použiť aj nejaký ten cudzí jazyk (angličtinu, nemčinu, atď).

Ako vodítko k overeniu môžete použiť nástroj CitizenEvidence, ktorý dokáže skontrolovať autenticitu videa, respektíve vyhľadá históriu zverejnenia. Bohužiaľ, iba ale u videí publikovaných na YoutTube. Z videa sa skrze tento nástroj dajú tiež vytvoriť náhľady a tie nechať vyhľadať ako fotografiu (viď vyššie).

V neposlednom rade môžu s identifikáciou pochybných lokácií napomôcť bežne dostupné mapové služby, prípadne Google Street View.

5. Nie je fotografia upravená?

Ak máte podozrenie, že fotografia bola upravená vo Photoshope, bolo s ňou manipulované, s odhalením môže pomôcť nástroj FotoForensics, ktorý úpravy dokáže odhaliť.

6. Podozrivé okolnosti

Falošné správy bývajú veľmi často bombastické, vysoko emotívne a môžu obsahovať opis nebezpečenstva, varovanie, prípadne aj výzvy k ďalšiemu zdieľaniu. Môžu popisovať údajne utajené skutočnosti, o ktorých "oficiálne médiá a politici mlčia", čo sa dá považovať za viacmenej jasnú príslušnosť k falošným správam.

A ako také pátranie vyzerá v praxi? Tak na to sa pozrieme znova o týždeň v piatok.

01 - Modified: 2022-02-02 14:17:51 - Feat.: - Title: Riaditeľ Mafra Slovakia: Breaking news alebo hlúpa reklama musí skončiť 02 - Modified: 2017-02-24 22:29:05 - Feat.: - Title: Po Lidli sa stalo obeťou podvodu Tesco. Naleteli stovky Slovákov 03 - Modified: 2016-11-30 18:21:19 - Feat.: - Title: Tvrdé porno na CNN? Falošnú správu do celého sveta rozšíril jediný človek 04 - Modified: 2016-11-29 04:27:25 - Feat.: - Title: Zuckerberg vytiahol do boja proti falošným správam na Facebooku, nechce však cenzúru 05 - Modified: 2016-08-09 15:30:05 - Feat.: - Title: Na teror v Prahe a smrť Zemana naleteli tisíce Slovákov. Hackeri získali ich citlivé údaje
menuLevel = 2, menuRoute = news/media, menuAlias = media, menuRouteLevel0 = news, homepage = false
22. apríl 2024 10:03