Aj naďalej však umožní takéto správy zdieľať, aby nenarušil práva užívateľov na slobodu slova.
Ak previerka potvrdí faktické nezrovnalosti, objaví sa pri správe označenie "sporné" s preklikom na vysvetlenie výhrad. Nepravdivá správa nebude vyradená, aby sa sieť vyhla obvineniam z cenzúry. V zozname príspevkov sa však posunie dole a nebude možné ju preposlať bez vyššie uvedeného upozornenia.
Facebook nebude cenzurovať, len upozorňovať
"Veríme, že ľudia majú mať právo sa vyjadriť a neprislúcha nám, aby sme sa stali sudcami toho, čo je pravda a čo nie. Preto k tomuto problému pristupujeme opatrne," píše viceprezident Facebooku Adam Mosser. "Zamerali sme sa na tie najhoršie správy z najhorších, na tie jasné nepravdy a hoaxy, šírené spamerov, ktorí z nich majú zisk. Využívame pri tom pomoc našej komunity aj tretích strán."
"Aj naďalej bude možné šíriť a zdieľať tieto správy," zdôrazňuje Mosser. "Len sa ľuďom zobrazí varovanie, že to, čo zdieľajú, je spochybňované." Facebook chce zabrániť aj tomu, aby podvodníci napodobňovali doménové mená skutočných médií.
Už skôr sa významné internetové firmy dohodli, že prestanú podporovať weby oznamujúce nepravdivé správy tým, že im nebudú poskytovať reklamu.
Spoločnosť Facebook bola v poslednej dobe vystavená kritike za benevolentný prístup k falošným správam, ktoré sa v stále väčšej miere na internete objavovali počas kampane pred prezidentskými voľbami.
Podľa analýzy BuzzFeedu sa falošné správy šírili na ľavicových i pravicových stránkach. Facebook bol tiež v minulosti obvinený z toho, že jeho "redaktori" ovplyvňovali "Trending News", v auguste 2016 Facebook túto funkciu odovzdal automatom.
Sociologická spoločnosť Pew Research Center zverejnila výsledky prieskumu, podľa ktorého takmer štvrtina Američanov, či už vedome alebo nevedome, preposlala falošnú správu. Podľa dvoch tretín opýtaných takéto informácie vyvolávajú zmätok o základných faktoch prebiehajúcich udalostí.
Mali by sociálne siete rozhodovať o tom, čo je pravda?
Falošná správa ( "fake news") je pojem, ktorý sa ujal ako označenie správ, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach napriek ich preukázateľnej nepravdivosti. Ale často sa do tohto pojmu dostanú aj rôzne správy, ktoré sú skôr zavádzajúce, jednostranné alebo chybné.
Je potrebné vnímať celé toto spektrum, myslí si Vivian Shiller, bývalá šéfka operácií Twitteru. "Existujú falošné správy, nepochybne. Trebárs správa o tom, že pápež odporúčal voličom, aby volili Trumpa. To je úplná fabrikácia. Ale potom sú správy, ktoré boli skrátka zlé, ale to neznamená, že sú falošné. Alebo správy, ktoré sú jednostranné, chýba im kontext a tak ďalej. To nie sú správy falošné. Podľa mňa by bola chyba, keby sa sociálne siete snažili rozhodovať o tom, čo je a čo nie je falošná správa. To je nebezpečný precedens."
Facebook využíva na vyhľadávanie falošných správ externý zdroj, konkrétne overovače (fact-checkery) združené princípy prestížnej nestraníckej organizácie Poynter. Podobnú stratégiu zvolil aj Google, keď začal označovať žáner fact-checking v rámci správ na Google News.