Ako rýchlo Európa starne?

Počet obyvateľov v produktívnom veku v EÚ sa už desať rokov znižuje a predpokladá sa, že tento trend bude pokračovať. V roku 2020 tvorili obyvatelia EÚ nad 65 rokov približne jednu pätinu všetkých Európanov. Na Slovensku má 65 a viac rokov približne 16 zo 100 Slovákov. Zastúpenie staršieho obyvateľstva v celkovej populácii sa rokmi neustále zvyšuje. Tento trend sa podľa prognóz zachová aj v budúcnosti. Predpokladá sa, že v roku 2100 by mali 65- a viacroční obyvatelia tvoriť už takmer jednu tretinu celkového obyvateľstva EÚ (31,3 %, SK 32 %). Slovenské obyvateľstvo by dokonca malo starnúť rýchlejšie ako celoeurópsky priemer. Do roku 2100 by obyvatelia nad 85 rokov mali tvoriť 9,2 % celkového obyvateľstva žijúceho na Slovensku. S týmto vývojom sa spája aj riziko nedostatku pracovných síl, udržateľnosť dôchodkových systémov, nové potreby starnúceho obyvateľstva v oblasti zdravotnej starostlivosti, celoživotné vzdelávanie, zvyšovanie produktivity práce či otázka medzigeneračnej solidarity. Týmto témam a mnohým ďalším, ktoré s nimi súvisia, sa venuje aj nová Zelená kniha o starnutí, ktorú Európska komisia predstavila na začiatku roka 2021.

Ako sa žije seniorom v Európe?

Polovica starších Európanov vo veku 65 a viac rokov žije najčastejšie v domácnostiach, ktoré tvoria páry (až 50,1 %). Veľká časť seniorov v EÚ (31,4 %) však žije osamote. Na Slovensku žije v pároch menej ako polovica starších Slovákov (44,5 %) a jedna štvrtina slovenských seniorov žije osamote (25,5 %). S týmto sa spája aj téma finančného zabezpečenia. V Európe si totiž nedokáže v zime dostatočne vykúriť svoje domovy takmer každý desiaty (9,9 %) obyvateľ EÚ starší ako 65 rokov žijúci osamote. Na Slovensku je tento problém ešte väčší a týka sa 14,4 % slovenských seniorov žijúcich osamote. Najviac obyvateľov nad 65 rokov žijúcich osamote, ktorí si nedokážu zabezpečiť dostatočne vyhriaty domov, sa nachádza v Litve (až 43,1 % litovských seniorov) a v Bulharsku, kde sa s týmto problémom potýka až polovica bulharských seniorov (50,7 %). Problém s vykurovaním takmer nepoznajú seniori vo Švajčiarsku, v Nórsku či Luxembursku, kde sa týka iba približne 1 % z nich. Európska komisia

​Miera rizika chudoby medzi staršími v Európe sa taktiež líši medzi európskymi štátmi a regiónmi. Najviac chudobou ohrozených seniorov nad 65 rokov žije v Lotyšsku, kde chudoba hrozí takmer polovici z nich (47,9 %). Prekvapením môže byť, že najmenej chudobou ohrozených seniorov nad 65 rokov v EÚ žije na Slovensku, kde je to menej ako 10 % z nich (8,7 % slovenských seniorov). Ešte nižší podiel bol spomedzi meraných krajín v Európe zaznamenaný v Nórsku (8,1 %).      

Viete, koľko míňajú európske štáty na penzie? V EÚ ide na dôchodky priemerne 12,7 % HDP. Na Slovensku je to 8,4 % slovenského HDP. Najväčší podiel HDP smerujúci na dôchodky bol v roku 2018 v Európe zaznamenaný v Grécku (16,1 % gréckeho HDP) a Taliansku (15,8 %), najmenej je to v Írsku (5,2 % HDP).

Vedeli ste, že ak ste pracovali vo viacerých štátoch EÚ, je možné, že máte nárok na dôchodok v každom z nich? Všetky praktické informácie k doplnkovému dôchodku alebo právam dôchodcov nájdete na stránke Vaša Európa: https://europa.eu/youreurope/ v sekcii Štátne dôchodky v zahraničí.

Pracujúci seniori

Na Slovensku je často horúcou témou dĺžka pracovného života Slovákov. Argumentuje sa, že je veľmi dlhá. Ako je to však v porovnaní s ostatnými v Európe? Obyvateľ Slovenska za svoj život odpracuje priemerne 34 rokov. Slováci sa tak umiestnili mierne pod európskym priemerom, ktorý predstavuje takmer 36 rokov. Najdlhšie v Európe pracujú na Islande – takmer 45 rokov, či vo Švajčiarsku (42,5 roka), alebo vo Švédsku (42 rokov) a Holandsku (41 rokov). Najmenšiu časť svojho života strávia v práci obyvatelia Talianska (31,2 roka) a Grécka či Chorvátska (32,8 roka). Najviac zamestnaných seniorov vo veku nad 65 rokov v Európe nájdeme na Islande (42,8 % mužov a 21,8 % žien) a najmenej v Chorvátsku, Belgicku či Luxembursku. Na Slovensku je zamestnaných 6,3 % mužov a 3,3 % žien nad 65 rokov.      Európska komisia

Akí zdraví sú seniori v Európe?

V Európe sa zdravotne cítia dobre až veľmi dobre štyria z desiatich seniorov. Na Slovensku sa dobre až veľmi dobre cítia len 2 z 10 seniorov nad 65 rokov a až 35,6 % slovenských seniorov sa zo zdravotnej stránky cíti zle až veľmi zle. Zo Slovenských dôchodcov sa podľa pohlavia cítia zdravotne lepšie skôr muži. V rámci Európskeho priemeru je to veľmi podobne. Čo sa týka priemernej dĺžky života po 65-ke, ženy v EÚ sa priemerne dožívajú ďalších takmer 22 rokov a muži ďalších 18 rokov. Najviac rokov života po zavŕšení 65-ky môžu očakávať najmä seniori v Španielsku (ženy 23,9 roka, muži 19,8 roka). Na Slovensku je to u žien 19,7 roka a u mužov 15,7 roka. Na zdravie seniorov v EÚ, ako aj na všetkých obyvateľov Európy vplýva aj fyzická aktivita, ktorá im pomáha udržať sa v lepšom zdraví. Pravidelnej fyzickej aktivite sa najviac seniorov vo veku 65 až 74 rokov venuje v Estónsku, Dánsku či Holandsku. Najmenej sa pravidelným fyzickým aktivitám venujú seniori v Chorvátsku, na Malte či v Rumunsku. V EÚ je takmer polovica seniorov (44,5 %) vo veku 65 až 74 rokov pravidelne fyzicky aktívna a na Slovensku je to až 59,5 %. Európska komisia

Silná sociálna Európa

Silu a hodnotu nášho sociálneho trhového hospodárstva dokazuje aj zvýšenie strednej dĺžky života Európanov o 10 rokov. Keďže ľudia žijú v súčasnosti dlhšie, dopyt po zdravotnej a dlhodobej starostlivosti v EÚ rastie. Starnutie obyvateľstva má však vplyv na spôsob života, čomu sa musia prispôsobiť aj vykonávané politiky. Komisia preto prijala Zelenú knihu o starnutí a začala širokú verejnú diskusiu o výzvach a príležitostiach, ktoré sa týkajú dlhodobých vplyvov starnutia. Spoločnou výzvou bude zabezpečenie prístupu, cenovej dostupnosti a kvality, ako aj primeranej pracovnej sily. Zelená kniha ponúka nový prístup k celoživotnému cyklu, ktorý má dosah na všetky generácie – od narodenia cez produktívny vek až po dôchodok – a na potreby, ktoré s týmito obdobiami súvisia. Podčiarkuje, aké je dôležité nájsť správnu rovnováhu medzi udržateľnými riešeniami našich systémov sociálneho zabezpečenia a posilnením medzigeneračnej solidarity.

Mnohí starší ľudia aktívne a hodnotne prispievajú k fungovaniu spoločnosti a hospodárstva, a pokiaľ im to zdravie dovolí, až pätina osôb vo veku 65 – 74 rokov sa angažuje v spoločnosti. Problémom však môže byť index ekonomickej závislosti seniorov, ktorý môže v roku 2070 dosiahnuť takmer 75 %. To znamená, že na každú osobu nad 65 rokov nepripadajú ani dve osoby v produktívnom veku. To si vyžaduje okamžité opatrenia, ak chceme zabezpečiť medzigeneračnú spravodlivosť a dobrú životnú úroveň pre všetkých našich občanov, mladých aj starších. Európa môže byť silná len vtedy, ak vďaka politikám a opatreniam nikoho nevylučuje a snaží sa dosiahnuť Úniu rovnosti, kde nie je nikto diskriminovaný.

 (PR)