Zamestnávateľ je podľa Zákonníka práce povinný svojim zamestnancom zabezpečiť také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, musí urobiť opatrenia na ich odstránenie (paragraf 177 odsek 1). Kvalita pracovných podmienok, ktoré je zamestnávateľ povinný vytvoriť, je zakotvená v ustanovení paragrafu 151 odseku 1 Zákonníka práce -- "Na zlepšenie kultúry práce a pracovného prostredia zamestnávateľ utvára primerané pracovné podmienky a stará sa o vzhľad a úpravu pracovísk, sociálnych zariadení a zariadení na osobnú hygienu."

Kontrola pracoviska
Na ochranu svojho majetku je zamestnávateľ oprávnený vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci prinášajú na pracovisko alebo z neho odnášajú (podrobnejšie podmienky spravidla určí zamestnávateľ v pracovnom poriadku). Pri kontrole sa však musia dodržať predpisy o ochrane osobnej slobody a nesmie byť ponížená ľudská dôstojnosť (porovnaj odsek dva paragraf 177 Zákonníka práce). Ochrana osobnej slobody je totiž ústavným právom, je zaručená Ústavou Slovenskej republiky. Treba vedieť, že podľa ústavy "každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu svojho mena". Ústava, ako základný zákon štátu, nepripúšťa svojvoľné protiprávne zásahy do súkromia ani zásahy do cti fyzických osôb.
Z dikcie paragrafu 11 Občianskeho zákonníka potom vyplýva, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Teda kontrola vecí, respektíve aj prípadné prehliadky zamestnávateľa, sa môžu uskutočňovať zásadne len na pracoviskách zamestnávateľa a v pracovnom čase. Ak by osoby vykonávajúce tieto úkony porušili svoje povinnosti, prípadne konali nad rámec svojho práva, voči zamestnancom by bol zodpovedný sám zamestnávateľ.

Povinnosti zamestnanca
Na druhej strane zamestnanec je povinný sa správať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu (paragraf 178 odsek 1 Zákonníka práce).
Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo, ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi (porovnaj paragraf 178 ods. 2 Zákonníka práce). Takto upravená povinnosť zamestnanca (zakročiť na odvrátenie hroziacej škody, ktorá hrozí zamestnávateľovi alebo niekomu inému, za ktorú zodpovedá zamestnávateľ) podstatne závisí od jeho posúdenia s prihliadnutím na jeho kvalifikáciu, empíriu, či mohol podľa konkrétnej situácie v inkriminovanom čase rozpoznať, že hrozí nebezpečenstvo škody. V neposlednom rade splnenie tejto povinnosti zamestnanca závisí aj od objektívnej možnosti uskutočniť svoju oznamovaciu povinnosť voči zamestnávateľovi.