Týka sa to aj kapitálových a ostatných príjmov (paragraf 7 a 8).

Ministerstvo zdravotníctva chce rozšírením okruhu platiteľov odvodov získať viac peňazí pre zdravotníctvo. Odôvodňuje to tým, že v terajšom systéme majú niektoré skupiny ľudí neodôvodnené výnimky a na zdravotnú starostlivosť sa im skladajú ostatní. "Zmeny majú slúžiť vyššej spravodlivosti odvodového zaťaženia,“ tvrdí hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová. Výnimkou bude len práca na dohodu, z ktorej sa nebude odvádzať sociálne a ani zdravotné poistenie.

Aj z dividend a podielov na zisku
Vymeriavacím základom na platenie odvodov u zamestnanca sa stane jeho príjem zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti. Naopak, ak niečo v daňovom zákone nebude zdaňované alebo bude oslobodené od dane, nebude sa z toho platiť poistné na zdravotné poistenie. Túto zásadu však ministerstvo zdravotníctva porušuje v prípade dividend. Platenie odvodov z dividend sa má týkať len slovenských poistencov a príjmu z nich od 317 eur. Tento zámer kritizujú niektorí odborníci. Podľa nich sa majú platiť len z pravidelných príjmov. Dividendy k takým určite nepatria, pretože príjem z nich je neistý.

Vo svete je vo všeobecnosti neobvyklé, aby sa z dividend a podielov na zisku platili príspevky na zdravotné a sociálne poistenie. Tvrdí to Zuzana Blažejová, senior manažérka daňového poradenstva, KPMG Slovensko. "Je však zrejmé, že na Slovensku sa povinnosť prispievať do systému zdravotného poistenia v niektorých prípadoch obchádzala založením spoločnosti a poberaním dividend alebo podielov na zisku namiesto poberania príjmov za závislú činnosť, ktoré podliehajú odvodovým povinnostiam.“ Podľa nej je pravdepodobné, že ide o snahu zamedziť špekulatívnym štruktúram, ktoré vznikli v niektorých prípadoch len kvôli obchádzaniu povinnosti platiť príspevky na zdravotné a sociálne poistenie. "Otázkou však zostáva, koľko spoločností bolo skutočne založených z uvedených špekulatívnych dôvodov.“

Ľubica Dumitrescu, manažérka na oddelení daní Deloitte Slovakia, hovorí: "Platenie zdravotného poistenia z podielov na zisku sa javí ako značne nesystémové, pretože podiely na zisku nepodliehajú ani dani z príjmov a ani sociálnemu poisteniu. Tak prečo z nich platiť práve zdravotné poistenie?“ Logiku to podľa jej vyjadrenia má asi len z hľadiska zákona o zdravotnom poistení, a to takú, že sa rozšíri okruh príjmov, z ktorých je možné vybrať zdravotné poistenie.

Daň či odvod?
Aký teda zostal rozdiel medzi zdravotným poistením a daňou z príjmu? Podľa ministerstva zdravotníctva sa poistný princíp nenarúša. "Odvody sa od daní líšia tým, že majú minimálny a maximálny vymeriavací základ a zaťažujú príjmy fyzických, ale nie právnických osôb,“ uviedla Zollerová. Pritom KDH, ktoré nominovalo ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika, malo v programe nahradenie zdravotného poistenia zdravotnou daňou. Podľa Zollerovej to musí byť predmetom ďalších diskusií v koalícii.

Podpredseda KDH pre ekonomiku Anton Marcinčin si myslí, že rozdiel medzi zdravotným poistením a daňou nezostane žiaden. "Lepšie opatrenie by bolo financovať zdravotníctvo nielen daňou z príjmu, ale aj z iných daní. Takisto by bolo rozumnejšie tie peniaze vyberať cez daňové úrady na jednom tlačive, než takto zbytočne komplikovane cez poisťovne,“ hovorí Marcinčin. To, že minister za stranu, ktorej je podpredsedom, predkladá takúto novelu, označil za "výsledok koaličných rokovaní“ a pretvorenie zdravotného poistenia na daň je podľa neho na polceste.

Marcinčin pripustil, že súčasná novela nie je definitívna. Systémovejšie zmeny by podľa neho mala predstaviť odvodová komisia v priebehu niekoľkých mesiacov.
Podľa Petra Goliaša z INEKO má nápad nahradiť zdravotné poistenie daňou plusy aj mínusy. Plusom je napríklad zníženie administratívnej záťaže pri platení odvodov, negatívom znemožnenie súťaže medzi poisťovňami a riziko politických zásahov do toku peňazí medzi poisťovňami a štátom. Celkovo však INEKO neodporúča zrušenie odvodov, lebo súťaž medzi poisťovňami považuje za dôležitú pre efektívne fungovanie zdravotníctva.