1/9Môže byť niekedy ťažké odlíšiť bolesť chrbta od bolesti obličiek. Mýty o tomto orgáne nájdete v galérii.FOTO: Pixabay
2/9Mýtus: Obličky ma nikdy neboleli, nemôžu byť choré
Obličky majú minimálne množstvo nervových zakončení, preto samotné prakticky nebolia.
Bolesti v danej oblasti sa týkajú obvykle pohybového aparátu, vývodných močových ciest a vzácne súvisia s tlakom na väzivové puzdro orgánu pri ich akútnom zápale.
Veľká časť aj vážne chorých pacientov s ochorením obličiek žiadne zjavné ťažkosti nemá.FOTO: Pixabay.com
3/9Mýtus: Močím normálne, teda obličky fungujú dobre
Zástava močenia je príznakom závažnej poruchy obličiek alebo močových ciest.
Normálne ani veľké množstvo moču však nie je vždy zárukou dobrej funkcie. Veľké percento chorých s pokročilým zlyhaním obličiek močom úplne normálne.
Možno si to zjednodušene predstaviť tak, že títo chorí vylučujú len určitý objem tekutín, ale v moči nie sú obsiahnuté škodlivé látky, ktorých sa telo potrebuje zbaviť.FOTO: Pixabay.com
4/9Mýtus: Sused holduje alkoholu a obličky si „prepil“
Alkoholické nápoje nie sú jedinou príčinou poškodenia obličiek, pokiaľ nedošlo aj k poškodeniu pečene.
Alkohol môže spôsobiť dehydratáciu navodením veľkého množstva moču, ale priame toxické poškodenie nespôsobuje.
Primeranú konzumáciu alkoholických nápojov (mimo destilátov) obvykle nefrológ nezakazuje.FOTO: Brainee X Canva
5/9Mýtus: Čím viac pijem, tým lepšie
Zdravý človek by mal vypiť v priemere dva až tri litre vody denne. Záleží na jeho váhe, životnom štýle aj pohybovej aktivite.
Všeobecne sa dá povedať, že by dospelý človek mal vypiť asi 20 až 40 mililitrov tekutín na jeden kilogram telesnej hmotnosti za deň.
Každopádne nadmerné množstvo tekutín nabúrava rovnováhu vnútorného prostredia, predovšetkým čo sa týka hladiny sodíka.
Príznakom prevodnenia, napríklad u kardiakov, môže byť bolesť hlavy, vyšší krvný tlak, nevoľnosť, vracanie alebo opuchy.FOTO: Pixabay.com
6/9Mýtus: Keď ma bolí chrbát, ide o obličky
Vzhľadom na anatomické umiestnenie obličiek v oblasti bedrovej chrbtice môže byť niekedy ťažké odlíšiť bolesť chrbta od bolesti tohto orgánu.
Bolesť vychádzajúca z obličiek sa obvykle objavuje pod hrudným košom zo strany chrbtice.
Možno ju tiež pociťovať ako bolesť prichádzajúcu z hĺbky vo vnútri tela. Môže sa objaviť na jednej alebo oboch stranách v závislosti od toho, či je postihnutá iba jedna oblička, alebo obe.
Že ide o nefrologický problém, môžu naznačiť ďalšie sprievodné príznaky, napríklad zakalený či krvavý moč, bolestivé močenie, pretrvávajúca potreba močiť, nevoľnosť, vracanie, zápcha alebo hnačka, ale aj horúčka, závraty alebo únava.FOTO: Pixabay
7/9Mýtus: Každý diabetik príde časom o obličky
Nie každé poškodenie obličiek u diabetikov musí mať príčinu v cukrovke. Môže ísť o opakované zápaly močových ciest, rovnako ako hypertenziu alebo aterosklerózu.
K úplnému zlyhaniu dochádza asi u 30 percent pacientov s cukrovkou I. typu a 10 až 40 percent diabetikov II. typu.
Nádejou pre pacientov so zníženou obličkovou funkciou sú niektoré nové antidiabetiká.
Posledné výskumy ukázali, že významne odďaľujú zlyhanie u diabetikov II. typu, a prekvapivo aj pri nediabetickom poškodení obličiek.FOTO: Pixabay.com
8/9Mýtus: Jediným riešením pri ochorení obličiek je dialýza
Nie je pravda, že dialýzu potrebuje každý pacient. Ochorenie obličiek je progresívna choroba – zhoršuje sa teda postupne av raných štádiách sa jeho postup spomaľuje diétou s obmedzením bielkovín a soli a pomocou liekov.
Správne volenou terapiou v rukách odborníka – nefrológa – je u mnohých ľudí možné rozvoj ochorenia spomaliť a užívať si plnohodnotný život.
Preto je dôležitá včasná diagnóza a rýchle začatie liečby. Dialýza alebo transplantácia prichádza na rad v prípade zlyhania orgánu.FOTO: Christine Sandu
9/9Mýtus: Liečba na dialyzačnom stredisku je „na doživotie“
Ak obličky definitívne vypovedia svoju funkciu, krv musí byť filtrovaná prostredníctvom pravidelných dialyzačných procedúr.
Znamená to dochádzanie spravidla trikrát týždenne na štvor- až päťhodinovú liečbu na dialyzačné stredisko.
Niektorí pacienti sa ale po konzultácii s nefrológom rozhodnú pre domácu liečbu peritoneálnou dialýzou alebo domácou hemodialýzou a na kontrolu k nefrológovi dochádzajú iba jedenkrát mesačne.
Alternatívou dialyzačnej liečby je potom transplantácia orgánu. Tá však pre niektorých pacientov nie je vhodná.
Zaradenie na čakaciu listinu pre transplantáciu prebieha v úzkej spolupráci s transplantačnými centrami.FOTO: TASR/Oliver Ondráš