Ako upozorňujú neziskové organizácie, integrácia nie je jednostranný proces. Práve naopak – prispôsobiť sa musia obe strany. V praxi to môžeme vysvetliť na probléme, s ktorým sa stretol Ibrahim z Hurghady. Ten sa nevedel dohodnúť u lekára po anglicky. Namiesto čakania, že sa angličtina stane bežnou cudzou rečou, ktorú budú ovládať všetci lekári, by podľa Pobudovej mali byť obe strany ústretové.
To znamená, že lekári, ktorí sa nevedia dorozumieť s cudzincom, by mali byť schopní použiť nástroje, ktoré im pomôžu pacienta vypočuť a ošetriť. „Či už informačné letáky v cudzích jazykoch, prekladateľa na telefóne alebo odporúčanie, na akého iného, jazykovo zdatnejšieho, lekára, sa má obrátiť,“ menuje alternatívy. „Rovnako by som odporúčala cudzincom, ktorí sa chystajú ísť k lekárovi, prísť s prekladateľom, ktorý je schopný v prípade potreby pomôcť,“ dodáva.
Chýbajú detaily
Snahu vlády o zdokonalenie integračného procesu môže komplikovať to, že migračná politika uvádza iba veľmi abstraktný popis, ktorý sa v praxi často míňa účinku. To, akým spôsobom sa majú cudzinci správať po príchode do krajiny, respektíve ako by sa mala spoločnosť správať k nim, nie je zadefinované. Neexistuje žiadna príručka ani zoznam povinností či odporúčaní, ktoré by mal splniť, aby sa mohli úspešne integrovať.
Štát má podľa Pobudovej rezervy v oblasti pomoci cudzincom. Nemá totiž plán a mnohokrát ani nevie odporučiť, na koho sa majú obrátiť. Kým štát nepríde s uchopiteľným systémom pomoci, radia cudzincom najmä neziskovky. Napríklad Dmitriymu z úvodu článku odporúčajú využiť všeobecné informácie o zdravotnej starostlivosti a poistení na Slovensku, ktoré spracovalo Migračné informačné centrum.
„Čo sa však týka čakacích dôb, či s akými poisťovňami majú lekári zmluvy, konkrétne poplatky za výkony, to je potrebné overiť si u konkrétneho lekára, na webstránke konkrétnej ambulancie alebo telefonicky,“ odporúča Pobudová. Dopĺňa však, že najmä pri zdravotnej starostlivosti mimo Bratislavy bude dostupnosť komunikácie v angličtine či v inom cudzom jazyku obmedzená.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.
