Bratislava – Slovenská ekonomika v prvej štvrtine roka solídne rástla. Štatistický úrad potvrdil predbežný odhad rastu slovenskej ekonomiky na úrovni 0,4 percenta v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, čo predstavuje medziročné zrýchlenie tempa rastu HDP na 3,1 percenta.
Napriek zrýchleniu dynamiky rastu ostáva HDP stále o 0,8 percenta pod maximálnou úrovňou z obdobia spred pandémie. Dôvody, prečo sme hospodársky nedosiahli robustnosť spred pandémie, súvisia s prerušením globálnych subdodávateľských reťazcov, ktoré otriasli dopytom zahraničia po výrobkoch nášho nosného odvetvia výroby áut. Zrýchleniu rastu pomohol aj priaznivý bázicky efekt, teda nižšia porovnávacia úroveň z úvodu minulého roka poznačená druhou vlnou pandémie a lockdownom ekonomiky.
Po rokoch dynamického rastu exportnej výkonnosti sa vývoz v prvom štvrťroku medziročne v stálych cenách znížil o 4,5 percenta. Pri pretrvávajúcom silnom domácom dopyte sa prejavilo na miernejšom poklese dovezených tovarov v porovnaní s vyvezenými. Čistý export tak z rastu HDP v úvode roka ukrojil 4,1 percentuálneho bodu.
Dominantným zdrojom rastu sa stala spotreba domácností, ktorá, naopak, stúpla o razantných 9,1 percenta. „Inflácia sa na údajoch z prvého štvrťroka zatiaľ neprejavila, lebo ľudia sa správali skôr racionálne a radšej utrácali svoje úspory na spotrebu,“ povedal pre HN analytik UniCredit banky Ľubomír Koršňák. Vysoké ceny spotrebných tovarov budú prekážkou budúceho dynamického rastu domácej spotreby, lebo s istým časovým oneskorením spôsobia reálny pokles príjmov domácností. Inflácia by mohla zmazať podstatnú časť pôvodne očakávaného efektu realizácie odloženej spotreby z obdobia pandémie, o ktorej ekonómovia predpokladali, že by mohla byť zdrojom vyššieho rastu.
Dôležitým príspevkom k rastu však boli investície bez vplyvu zásob, ktoré sa aj vďaka nižšej porovnávacej báze minulého roka zvýšili o 6,4 percenta. Ťahúňom boli súkromné investície, zatiaľ čo verejné stagnovali. „Výstavba naviazaná na spolufinancovanie z eurofondov sa naplno v raste neprejavila, keďže ju brzdili vyššie ceny v stavebníctve. Verejné investície sa rozbehnú v druhej polovici roka a na budúci rast, no pri vysokej inflácii bude ich vplyv na reálny rast menší,“ doplnil pre HN Koršňák.