Treba veriť. Až do poslednej matematickej možnosti v postup slovenských hokejistov do štvrťfinále majstrovstiev sveta. No pri pohľade na výsledky a najmä výkony Švajčiarov na turnaji je naivné si myslieť, že by s Francúzskom prehrali...

Bolo síce fajn, že do stretnutia s Ruskom mali naši reprezentanti postup vo vlastných rukách. No „zborná“ proti nám predviedla vysokú školu hokeja a najmä dokonalé udržiavanie dostačujúceho – dvojgólového vedenia.

Rovnako ako v predchádzajúcich zápasoch, aj teraz sa zverenci trénera Craiga Ramsayho dopustili výpadku – tentokrát v prvej tretine. Len dve strely na bránku proti sedemnástim ruským jasne dokazujú, kde sa zlomil zápas.

Súper našich hráčov do ničoho nepustil, nerobil také množstvo chýb ako v sobotu Švédi a ani pri hre v oslabení nepúšťal Slovákov do vyložených príležitostí. Zápas s Ruskom ukázal ešte jednu vec, o ktorej väčšina fanúšikov vie, no tentokrát bila ešte viac do očí.

Chýba nám ofenzívny líder, taký akého majú Rusi v postave Pavla Dacjuka. Napriek svojim 39 rokom bol nezastaviteľný, mal fenomenálnu úspešnosť na vhadzovaniach a rozhadzoval svojim spoluhráčom dokonalé prihrávky.

Taký hráč sa však v Rusku narodí raz za generáciu, u nás v najlepšom prípade raz za dve. Dobrý „nábeh“ na to byť slovenským Dacjukom mal nedávno Martin Réway, ktorého zabrzdili zdravotné problémy. Teraz sa tejto úlohy vcelku úspešne zhosťuje center prvého útoku Michal Krištof.

Aj keď o štvrťfinalistoch ešte nie je definitívne rozhodnuté, prípadnú neúčasť medzi osmičkou sme nestratili v zápase s Ruskom, Švédskom ba ani po prehre so Švajčiarskom. 10 sekúnd chýbalo v úvodnom vystúpení, aby sme s Českom získali tri body. Teraz by sme tak mali v tabuľke o ten kľúčový bod viac, ako Švajčiarsko.