Polemika s prezidentovou správou

Na jednej strane priznal, že v tomto období uskutočňovania systémových zmien postkomunistickej transformácie sa veľa krokov vlády nestretáva s podporou a nadšením, ale zároveň sa dožadoval, aby vo verejnej diskusii, do ktorej sa pridal nedávno aj prezident, zaznievali argumenty, fakty a čísla v širších súvislostiach, a najmä, či uskutočňované kroky vytvárajú predpoklady na rýchly a udržateľný rast. Mikloš je presvedčený, že najdôležitejším predpokladom tohto rastu sú prebiehajúce reformy.
Rozhodne odmietol názor, že Slovensko zaostáva za krajinami V4. "Vo všetkých kľúčových makroekonomických ukazovateľoch, ako je HDP, pokles bežného účtu platobnej bilancie a deficitu verejných financií, ako aj v poklese nezamestnanosti, máme výrazne najlepšie výsledky zo všetkých týchto štyroch krajín," skonštatoval.
Fakty, že sa sociálna situácia slovenskej spoločnosti v posledných rokoch rozhodne zlepšila, ukázal minister Mikloš na výsledkoch mikrocenzov uskutočnených v roku 1996 a v tomto roku. V rozpätí týchto siedmich rokov sa výrazne znížila príjmová nerovnosť. Tento podiel príjmov 20 percent ľudí z najvyššej príjmovej skupiny sa oproti sume príjmu 20 percent populácie z najnižšej príjmovej skupiny znížil z 3,43 na 2,74 percenta. Taktiež sa znížilo percento populácie ohrozenej pred sociálnymi transfermi z 20,9 percenta v roku 1996 na 18,71 percenta v roku 2003.
Ešte výraznejšie sa znížilo percento populácie ohrozenej po sociálnych transferoch, a to z 11,33 percenta v roku 1996 na 4,86 percenta v roku 2003. Pritom priemer krajín Európskej únie v tomto ukazovateli príjmovej nerovnosti je 4,4 percenta a priemer kandidátskych krajín, ktoré v máji budúceho roka vstúpia do únie, je 4,2 percenta. Je to v oboch skupinách krajín výrazne vyššie ako na Slovensku, zdôraznil Mikloš. V budúcom roku síce vplyvom daňových a iných reforiem dôjde podľa Mikloša k miernemu zvýšeniu príjmovej nerovnosti, ale stále podľa odhadov a predpokladov to nedosiahne priemernú úroveň dnešnej EÚ ani kandidátskych krajín. Pritom taktiež reformy, ktoré sa uskutočňujú, budú podľa neho výrazným impulzom na vyšší a udržateľný rast.
Svoj zásadný nesúhlas s hlasmi, ktoré zatracujú, respektíve dovolávajú sa zmierňovania uskutočňovaných reforiem, podčiarkol Mikloš aj ďalšími štatistickými údajmi. Podľa nich kvalita života spoločnosti od roku 1990, teda v čase pádu komunizmu, až doteraz výrazne stúpla. Napríklad počet študentov vysokých škôl, ktorých v roku 1990 bolo takmer 64-tisíc, sa do roku 2001 viac ako zdvojnásobil na 134-tisíc. V rovnakom období sa výrazne zvýšil aj počet majiteľov osobných áut z vyše 876-tisíc v roku 1990 na 1,293 milióna v roku 2001. Podobne i konečná spotreba elektriny domácností je výstižným ukazovateľom rastu alebo poklesu spotreby a životnej úrovne. Zatiaľ čo v roku 1996 bola konečná spotreba obyvateľstva 13 241 TJ elektrickej energie, v roku 2001 to bolo až 19 508 TJ.