Mostu-Híd chýba len pol kroka na to, aby v nadchádzajúcich parlamentných voľbách postúpil do Národnej rady (NR) SR, je však dôležité, aby sa menšinoví voliči hlasovania zúčastnili a svoje hlasy nenechali prepadnúť.

V diskusii na Tablet.tv to povedal volebný líder Mosta-Híd, minister dopravy Árpád Érsek.

​Upozornil, že za posledných desať rokov v troch parlamentných voľbách prepadlo viac ako 300-tisíc hlasov maďarských voličov, odovzdaných pre menšinové strany, ktoré sa napokon do parlamentu nedostali.

Aj preto podľa neho Most-Híd úprimne chcel pred týmito voľbami prekonať spory so Stranou maďarskej komunity (SMK) a vytvoriť spolu s ňou a ďalšími menšími subjektmi spoločnú volebnú stranu.

„Bol to historický medzník. Na postup do parlamentu by nám stačilo päť percent, čo sme už teraz mohli mať s úsmevom splnené a nemuseli sme medzi sebou súperiť,“ poznamenal Érsek.

Už vyrokovanú dohodu medzi stranami podľa neho predsedníctvo Mosta-Híd schválilo, odmietla ju však SMK.

„Boli tam ľudia, ktorí mali mandát rokovať o tom, že sa chceme zlúčiť, podali si ruky, odišli domov, a potom sa to zmenilo. Obidve predsedníctva mali rokovania v ten istý deň, utorok, a okolo polnoci sme dostali správu, že SMK s tým nesúhlasí. Je to zlé rozhodnutie, ale čo sa dá robiť,“ vyhlásil Érsek.

Počas celej existencie Slovenskej republiky mala maďarská menšina v parlamente vždy zastúpenie v podobe politickej strany. Ak by sa to teraz nepodarilo, škodu podľa Érseka nedokážu nahradiť rôzne maďarské platformy v slovenských politických stranách.

„Myslím si, že v Národnej rade SR má byť maďarské zastúpenie a Most-Híd robí všetko preto, aj keď už len po vlastnej línii, aby to tak bolo,“ povedal s tým, že na kandidátnej listine Mosta-Híd dostali priestor aj zástupcovia Maďarskej kresťanskodemokratickej aliancie, Rómskej iniciatívy Slovenska a strany Šanca. Zároveň upozornil, že nejde len o to, aby sa Most-Híd do parlamentu prebojoval, dôležité je aj to, s akými percentami.

Mostu-Híd sa v tomto volebnom období podarilo relatívne bez problémov presadiť viacero menšinových požiadaviek, ktoré boli predtým dlhodobo predmetom sporov. Jednou z nich bolo osadenie dvojjazyčných tabúľ na železničných výveskách obcí s menšinovým obyvateľstvom.

„Poviem to tak, menšine to patrí, podľa zákona, ak ich v tej oblasti žije určitý počet. Chlieb za to lacnejší nebude, ale keď ľudia povedali, že by to chceli mať, tak to spravme, nie je to absolútne problém,“ tvrdí Érsek.

„Aj tu je vidieť výsledky Mosta-Híd, dvadsať rokov sa to naťahovalo, a teraz sa to podarilo. Smeru-SD a SNS bolo ťažko prijať menšinové požiadavky, ale sme boli koalícia a koalícia sa bez toho nedá, keď má niekto svoje priority,“ konštatuje.

„Ale nielen to sa podarilo. Fond na podporu kultúry menšín mal 3,7 milióna, teraz je to osem miliónov. Zachránili sme množstvo málotriednych škôl, slovenských aj maďarských,“ pripomína.

„Za tých desať rokov, čo Most-Híd pôsobí v národnej rade, už nie sú také trenice medzi Maďarmi a Slovákmi. Spolužitie medzi väčšinovým a menšinovými národmi, lebo zastupujeme aj Rusínov, Rómov a ďalších, sa zlepšilo,“ dodal.

Program Mosta-Híd podľa neho kontinuálne nadväzuje na ten, ktorý mali v roku 2016. „Niečo z toho sme za štyri roky stihli splniť. A teraz odborníkom na životné prostredie, dopravu či menšinové otázky stačilo len doplniť, čo by sme chceli robiť ďalej,“ povedal.

On sám ako minister dopravy sa podľa vlastných slov snažil čo najviac rozbehnúť výstavbu ciest.

„Rozostavali sme diaľnice aj cesty všade, kde sa dalo. Stavia sa na 130 kilometroch, 50 môžeme odovzdať a ďalších 70 kilometrov je v príprave, že môžeme ísť do súťaže,“ povedal.

„Ale ideme robiť aj obchvaty miest, Krupinu, Šahy. Nie všade sa oplatí ťahať diaľnicu, ale ak obchvatom obídeme celé mesto, už to nebude taká zaťaž. Dobre pripravená cesta prvej triedy to na určitú dobu zvládne,“ povedal. „Darmo hodnotia to, prečo staviame R2, jednoducho juh sa nám už vysťahováva, a tiež tam už na to čakajú 20 - 25 rokov. A po cestách chodí robota za vami domov. Keď nemáte cestu, musíte vy cestovať za robotou,“ povedal.

Kandidátnu listinu podľa Érseka pripravovali konsenzuálne, tak, aby na nej boli skúsení politici, mladá generácia, aj zástupcovia regiónov.

Čo sa týka prípadných povolebných koaličných partnerov, Most-Híd podľa neho akceptoval podmienku strany Šanca, aby z nich vylúčil stranu Smer-SD. „Okrem toho nám vadí strana Kotlebovci-ĽS NS a osoba Igora Matoviča, s ktorým máme zlé skúsenosti z čias Radičovej vlády. Matovič v živote nezahlasoval ani za jeden menšinový zákon, ktorý išiel v NR SR,“ uzavrel Érsek.