Záporný index lomu je téma, ktorá v posledných rokoch mimoriadne zaujíma svetových fyzikov. " Každý už videl, že lyžička ponorená do vody vyzerá ako zlomená. Je to preto, že svetlo prechádzajúce zo vzduchu do vody sa láme, teda mení svoj smer. Tento jav opisuje parameter zvaný index lomu -- vo vode má hodnotu väčšiu ako vo vzduchu, vysvetľuje Peter Markoš.
Pri všetkých známych materiáloch, ako je sklo či plyny, je hodnota indexu lomu kladná. Preto lyžička síce vyzerá zlomená, ale len trošku -- nikdy ju neuvidíte prelomenú v ostrom uhle. Nedávno však teoretickí fyzici ukázali, že sa dajú skonštruovať aj materiály so záporným indexom lomu. Ich štruktúra je v porovnaní s prírodnými materiálmi zložitá -- prvý taký materiál bol vlastne pravidelnou štruktúrou zloženou z malých " buniek" vo veľkosti troch milimetrov. Úlohou fyziky je teraz nájsť optimálnu štruktúru takýchto buniek, pretože tá determinuje vlastnosti celého materiálu. " Index lomu by sa menil v priestore tak, že by lúče obchádzali objekt, ktorý by bol do tohto materiálu zabalený. Pre pozorovateľa by bol teda neviditeľný."
Materiály so záporným indexom lomu mohli byť súčasťou radarov alebo systémov protileteckej obrany. Takisto je nádej, že by sa vďaka nim mohli vyrobiť oveľa kvalitnejšie šošovky, zrkadlá či optické prístroje. Aj nedokonalej, ale oveľa kvalitnejšej šošovke by sa potešili napríklad konštruktéri diagnostických prístrojov pre medicínu.