Modis/NEO/Nasa
StoryEditor

"Dejú sa tam veľmi podivné veci," varuje vedec. Oblasti za polárnym kruhom trápia extrémne teploty

26.06.2020, 17:00
Autor:
redredhemhem
Šírenie požiarov, veľké roje dravých komárov a ľudia, ktorí musia pred ostrým slnkom svoje okná kryť alobalom a dekami.

Minulý týždeň sa v oblasti za polárnym kruhom teplota vyšplhala až na 31 stupňov, uviedol server New York Times.

"Príroda sa nám asi mstí," hovorí podľa serveru Sergej Portnjagin, miestny starosta. "Boli sme príliš krvilační v tom, ako sme s prírodou zaobchádzali."

Klíma sa v Arktíde rapídne otepľuje už niekoľko rokov, ale aj podľa tohto trendu je terajšia vlna horúčav, ktorá v posledných týždňoch zviera severný Sibír, doslova šokujúca.

V rekordných horúčavách topí aj permafrost

Mesto Verchojansk leží zhruba 400 kilometrov južne od Severného ľadového oceánu na rieke Jana. Minulý týždeň v sobotu sa tam teplota vyšplhala až na hranicu 38 stupňov. Ide tak o jednu z najvyšších teplôt, aká bola kedy zaznamenaná za polárnym kruhom.

Verchojansk je miestom s najväčšími teplotnými výkyvmi na planéte - v roku 1892 tu bol zaznamenaný rekordný mráz - 67,8 stupňa.

Už pred súčasnou vlnou horúčav však zmeny klímy premieňali život v severných oblastiach Ruska. "Dejú sa tu veľmi podivné veci," povedal Roman Desjatkin, vedec so sídlom v sibírskom meste Jakutsk, ktorý študuje najrozsiahlejšie dôsledky otepľovania klímy v regióne, ako je rozmrazenie permafrostu. "Naše rastliny, zvieratá a ani ľudia nie sú zvyknutí na tak veľké teplo."

Permafrost čiže pergelisol je pôda v polárnych oblastiach, ktorá ani v lete nerozmrzá. Je to najvrchnejšia časť litosféry, ktorá má po dobu dvoch rokov teplotu 0°C a nižšie. Permafrost pokrýva veľkú časť Ruska, rovnako ako severné oblasti Aljašky, Kanady a Škandinávie. V niektorých oblastiach, vrátane častí severovýchodnej Sibíri, obsahuje permafrost veľké kusy ľadu.

S každým horúcim arktickým letom sa podľa NYT však viac rozpúšťa a zaplavuje tak pasienky, cesty, destabilizuje budovy a narúša riečne brehy.

Zakonzervované nebezpečenstvo

Topenie permafrostu má globálne dôsledky, dochádza k uvoľňovaniu skleníkových plynov z rozkladu organického materiálu, ktorý bol dlho pod vrstvou ľadu. Skupina vedcov zvolaná OSN minulý rok uviedla, že tento proces by mohol do roku 2100 uvoľniť až 240 miliárd ton uhlíka, čo by potenciálne výrazne urýchlilo zmenu klímy.

Nebezpečenstvo tiež spočíva v tom, čo sa v ľade nachádza. Vedci totiž zistili, že v permafroste v polárnych oblastiach Ruska, Kanady, USA a ďalších krajín je až 140 miliónov litrov ortuti.

Ortuť sa v prírode vyskytuje skôr zriedkavo. Do atmosféry sa však napríklad uvoľňuje z rastlín po tom, čo uhynú a začnú sa rozkladať. Lenže v polárnych oblastiach sa často nerozložia úplne a zostanú zakonzervované a pochované hlboko v zmrznutej pôde. Ortuť tak v rastlinách zostane a uvoľniť sa môže až vo chvíli, keď krajina opäť rozmrzne.

Pre Rusko teplejšia klíma prináša aj isté výhody. Úrady dúfajú, že vďaka topiacemu ľadu by sa mohol uľahčiť prístup k ložiskám ropy a plynu, ktoré sa nachádzajú pod morskou hladinou. Dúfajú tiež v rozvoj lodných obchodných ciest medzi Áziou a Európu práve cez Severný ľadový oceán.

Tieto zdanlivo ekonomické výhody však majú svoju cenu. Vedci totiž odhadujú, že odstraňovanie škôd na ruských budovách a infraštruktúre spôsobených samotným rozmrznutím permafrostu môže do roku 2050 predstavovať viac ako 100 miliárd dolárov.

Hroziaca ekologická katastrofa

Tohtoročné teplo už prispelo k ekologickej katastrofe. Palivová nádrž blízkosti izolovaného arktického ťažobného mesta Norilsk praskla koncom mája potom, čo permafrost, na ktorom roky pevne stála, sa rozpustil počas teplej jari. Do rieky sa tak dostalo asi 15-tisíc ton ropy, 6-tisíc ton potom do podložia.

Rozsahom je ekologická katastrofa porovnávaná s haváriou tankera Exxon Valdez na pobreží Aljašky v roku 1989, ktorá je označovaná za najväčšiu svojho druhu v Arktíde.

Štátna agentúra pre rybolov odhadla, že potrvá desiatky rokov, než sa rieka spamätá. Ekologická organizácia Greenpeace vyčíslila škody na životnom prostredí na 100 miliárd rubľov (takmer 1,3 miliardy eur). Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina krajina nikdy nezažila upratovanie po tak rozsiahlom znečistení.

View this post on Instagram

?????????#амбарка #чп #россия #Норильск #нефть #природа #краснодарскийкрай #новоросс #Новороссийск #nvrsk #река #москва #питер #nature #moscow #рыбалка #fishing #fish #спиннинг #sos #help #russia #всемвсем #внисание #черезвычайноеположение #краснодар#самара#владивосток#урал May 29 at the Nadezhdinsky plant owned by OAO GMK Norilsk Nickel, there was a spill diesel fuel in the soil and the water got more 21 thousand tons of oil products. This is the first accident such a large scale in the polar Arctic. In the country declared a state of emergency at the Federal level. The disaster in Norilsk showed irresponsible attitude of large companies to our nature, this will not continue it can! Environmental control should be enhanced, and the operation of facilities should take place under special control for warnings accidents, especially in the conditions of melting eternal permafrost due to global climate change. I however the opposite is happening now the situation in which Industrialists seek a moratorium on certain environmental restrictions requirements under the pretext of fighting economic crisis. We need to prevent the destruction of our nature and force the Russian Government to go on the way to support new green technologies and fight climate change and don't go along with it the "dirty" business. @greenpeaceru @greenpeace

A post shared by Илья (@ilya_torgonskyi) on

Arktída sa zahrieva viac ako dvakrát rýchlejšie ako zvyšok sveta a ročné teploty v regióne od roku 2016 do roku 2019 boli najvyššie v histórii. Tento rok môže byť ešte teplejšie.

Teploty na Sibíri boli v máji o 7,5 stupňa nad priemerom, uviedla Svetová meteorologická organizácia, "išlo o najteplejší máj v histórii pre celú severnú pologuľu a vlastne pre celý svet."

A pred teplom nebolo úniku, lebo na polárnom kruhu slnko svieti nepretržite.

V meste Srednekolymsk k svojmu oknu starosta Nikolaj Chukrov prirobil deku, aby spoločne s dvoma vrstvami záclon bránila pred prenikaním slnečného svetla do domu. V obchodoch sa vypredali ventilátory a tak si od príbuzných požičal aspoň ich starý, ešte sovietsky model.

Desivé požiare

Podľa neho majú z tepla radosť predovšetkým deti, ktoré si tak môžu hrať v rieke a pestovatelia, ktorým sa tak predĺžilo vegetačné obdobie pre zeleninu. Zdá sa však, že teplo prináša ešte väčšie roje komárov. "Je to strašidelné," hovorí Chukrov.

Hustý dym z lesných požiarov sa už dostal cez Srednekolymsk a ďalšie sibírske dediny. Minuloročné sibírskej požiare, zrýchlené obdobím tepla a sucha, boli najhoršie za posledné roky a spálili viac než 61-tisíc štvorcových kilometrov.

Tento rok začal ešte o poznanie horšie. Zatiaľ zhorelo zhruba 12-tisíc kilometrov štvorcových pôdy. Za minulý rok to za rovnaké obdobie bolo iba 10-tisíc, vyplýva z dát.

"Proti požiarom by pomohol len vytrvalý dážď," hovorí Chukrov. "Tento rok však zatiaľ nepršalo ani raz," dodáva podľa NYT.

Tundra v oblasti Russkoe Ustje je v plameňoch, hovorí starosta jednej z dedín. Miesto je jednou z najznámejších osád. Etnickí Rusi sa tam usadili medzi 16. a 17. storočím. Vzhľadom k pozoruhodnej geografickej izolácii osady si jej obyvatelia zachovali veľkú časť viery, zvykov a folklóru svojich predkov až do súčasnosti, vďaka čomu je oblasť obľúbeným miestom etnografov a kultúrnych antropológov.

Miestny starosta hovorí, že staršie budovy sa v posledných troch desaťročiach zrútili do rieky. A to vplyvom erózie spôsobenej práve topením permafrostu. Ďalšie zmeny sa objavili nedávno: V posledných piatich rokoch si začal všímať druhov vtákov, ktoré nikdy predtým nelietali tak ďaleko na sever.

Už druhý rok nie je od júna možné sa prejsť na snežnom skútri. Kvety, ktoré v oblasti tundry začínajú kvitnúť v polovici júla, sú už naplno rozkvitnuté.

Tamojší obyvatelia, ktorí na takéto teplo nie sú zvyknutí, začínajú mať problémy s pleťou a bolesťami hlavy, dodáva podľa serveru NYT Portnjagin.

Ryba, ktorá je tu hojne lovená sa kvôli teplu presídlila do hlbín. "Rybári trpia," hovorí.

480 kilometrov na východ, v mieste, kde sa rieka Kolyma vlieva do Severného ľadového oceánu, zmenila klíma spôsob života aj miestnym domorodým pastierom sobov. "Všetko sa mení," hovorí Kaurgin, vodca komunity. "Predtým starší muži dokázali predpovedať, aké bude leto a aká zima. Teraz už to nikto s istotou povedať nedokáže."

01 - Modified: 2024-11-22 23:00:00 - Feat.: - Title: Rusko tlačí čoraz silnejšie, ukrajinský front môže náhle skolabovať. Situácia je kritická 02 - Modified: 2024-11-22 23:00:00 - Feat.: - Title: Plané hrozby z Kremľa? Skutočné preteky v zbrojení môže podnietiť až Trump, utrpela by tým Ukrajina aj NATO 03 - Modified: 2024-11-22 20:38:00 - Feat.: - Title: Rusko v noci vypustilo na Ukrajinu 114 dronov, zostreliť sa podarilo 64 z nich 04 - Modified: 2024-11-22 18:56:02 - Feat.: - Title: Ruské jednotky v októbri pri Vuhledare popravili päť vojnových zajatcov, tvrdí Ukrajina 05 - Modified: 2024-11-22 18:30:00 - Feat.: - Title: Trump trhy zdvihol, no Putin ich zas posiela dole. Väčšie hrozby ako z Moskvy však prichádzajú z Pekingu
menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
23. november 2024 03:16