Koronavírus zhoršuje dopady už existujúcich konfliktov a zvyšuje riziko masového násilia, uvádza nová správa Minority Rights Group International a Ceasefire Centre for Civilian Rights. Index Ľudia v ohrození identifikuje krajiny, ktoré sú najviac ohrozené genocídou, masovým zabíjaním alebo systematickým násilím.
A vyplýva z neho, že koronakríza zasahuje predovšetkým tých najviac ohrozených – menšiny. „Koronavírus prinútil všetkých ľudí, aby sa cítili ohrození. Pre menšiny to však nie je bezprecedentná situácia ani nový normál, ale iba rozšírenie každodennej zraniteľnosti,“ povedal výkonný riaditeľ organizácie Minority Rights Group Joshua Castellino.
Do nemocnice ďalej
Menšiny pritom pandémia ohrozuje viac než väčšinové obyvateľstvo. Navyše, majú ťažší prístup k doktorom či do nemocníc, pretože sú buď veľmi vzdialené alebo sú takíto pacienti systémovo diskriminovaní.
„Komunity postihnuté násilím a konfliktami sú vystavené každodenným ťažkostiam, ale keď ich ešte zasiahne vírus, ťažkosti sa prehĺbia,“ podčiarkol Castellino.
Krajiny s najhorším hodnotením zostali v rebríčku rovnaké ako vlani. No napríklad Indonézia vyskočila nahor o 25 priečok a dostala sa tak na 51. pozíciu a Kambodža zase o 17 priečok, a tým pádom skončila na 46. mieste. V top desiatke najohrozenejších štátov je až polovica z Afriky. „V týchto krajinách pôsobia všetky faktory spôsobujúce konflikty. Klimatická zmena, sociálno-ekonomické nerovnosti, hospodársky boj o vzácne zdroje a zlá vláda, to všetko spája a poháňa komunity proti sebe,“ vysvetlila Agnes Kabajuni, manažérka afrického regiónu v Minority Rights Group.
Tieto krajiny sa vyznačujú politickou nestabilitou, ktorá opäť najviac zasahuje menšiny a pôvodných obyvateľov. Tým sa posilňuje neistá situácia ľudí, ktorí boli už predtým zasiahnutí hospodárskou krízou, masovou migráciou a vysídlením, ako aj nedostatkom potravín.
V preplnených táboroch
Kvôli konfliktom z rizikových oblastí utekajú milióny ľudí. Tí potom žijú v preplnených utečeneckých táboroch po celom svete, kde sú obzvlášť vystavení riziku nákazy koronavírusom. Sú izolovaní od zvyšku sveta, bez zdravotníckeho personálu a pomôcok, neraz premiestňovaní do osád, ktoré sú potenciálnymi centrami šírenia vírusu. Takými sú napríklad tábory v blízkosti Idlibu v Sýrii a v Jemene, v provincii Marib. Rovnako tak aj v okolí Cox´s Bazar v Bangládeši, kde žije približne milión Rohingov, ktorí prežili etnické čistky takej intenzity, že mjanmarská vláda čelí obviniu z genocídy.
Potešujúce sú niektoré správy, ktoré ukazujú, že vďaka koronavírusu sa uzavreli prímeria. Pandémia však výrazne obmedzila medzinárodnú solidaritu a spoluprácu. Keď sa hranice krajín náhle uzavreli, finančné prostriedky a pozornosť sa sústredila takmer výlučne na domáci program krízového riadenia. To pripravilo krajiny ako napríklad Jemen a Líbya o potrebnú medzinárodnú pomoc.
Pätnáste vydanie indexu Ľudí v ohrození sa zameriava na rôzne spôsoby, akými pandémia koronavírusu zhoršuje situáciu menšín a pôvodných obyvateľov po celom svete. Index kombinuje viaceré medzinárodné rebríčky s cieľom identifikovať krajiny sveta, ktoré sú najviac ohrozené genocídou, masovým zabíjaním alebo systematickým násilím.
Krajiny najviac ohrozené genocídou, masovým zabíjaním či násilím (Index Ľudia v ohrození 2020):
1. Sýria
2. Somálsko
3. Južný Sudán
4. Afganistan
5. Jemen
6. Irak
7. Konžská demokratická republika
8. Sudán
9. Pakistan
10. Líbya
Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov na Katedre žurnalistiky FiF UK.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.
