Ale o štvrťstoročie neskôr sa po Sovietskom zväze cnie miliónom ľudí. Vedenie Ruska premenilo túto nostalgiu na silnú zbraň, napísal denník ukrajinská pravda.
Prívrženci aj odporcovia považujú ruského prezidenta Vladimíra Putina za reštaurátora Sovietskeho zväzu, hoci k tomu nemajú veľa dôvodov.
Čo uvidí sovietsky školák v 21. storočí?
Predstavme si, že obyčajný sovietsky školák našiel stroj času a preniesol sa do budúcnosti. Čo uvidí v Rusku 21. storočia?
Premiéra Dmitrija Medvedeva, ako si robí žarty z učiteľských platov. Šéfa Rosneftu Igora Sečina s novou ženou a novou jachtou za 150 miliónov dolárov.
Rasistov nazývajúcich čierneho Američana Baracka Obamu "opicou". Buldozéry ničiace zakázané západné potraviny.
Novinára Dmitrija Kiseljova, ktorý v štátnej televízii fantazíruje o premene USA na rádioaktívny popol. Skrátka, chlapec by videl práve ten "zvierací úškľabok kapitalizmu", ktorým ho strašili v sovietskej škole.
Iróniou osudu nemá Putinovo Rusko nič spoločné so Sovietskym zväzom, ale s karikatúrou sovietskych predstáv o prehnitom Západe.
V Rusku sa úspešne zhmotnili starí protizápadni strašiaci, zatiaľ čo na Západe už dávno nemožno naraziť na tak šokujúce sociálne rozdiely, bezhraničnú korupciu, drsný klerikalizmus, rasizmus, xenofóbiu a militaristickú hystériu.
Ani do očí bijúci nesúlad Ruskej federácie so sovietskymi ideály nebráni odvolávať sa na sovietsku minulosť a využívať nostalgiu.
Samozrejme nejde o znovuzrodenie ZSSR, ale o hru na ZSSR, o propagandistickú simuláciu v štýle fantasy o fiktívnom Stredozemi či Siedmich kráľovstvách z Hry o tróny. Lenže kremeľská hra ničí skutočné osudy a zabíja naozaj.
Využitie postsovietskej nostalgie
Stávka Kremľa na nostalgiu obyvateľov sa ukázala byť neprekonateľnou. Nech by Sovietsky zväz bol akokoľvek hrozný a despotický, rovnako bude budiť sentimentálne spomienky. Podobne sa stavajú k minulosti po celom svete, avšak problém postsovietskej nostalgie tkvie v jej využití.
Američan môže milovať autá z 50. rokov, ale kvôli tomu nebude schvaľovať mccarthizmus či rasovú segregáciu.
Francúz sa môže pozerať na čiernobiele filmy s Bourvilom či Gabinom, ale nijako to nezmení jeho vzťah ku Štvrtej republike. Zato každá nostalgická maličkosť spojená so ZSSR - od obľúbených filmov po zmrzlinu za 19 kopejok - sa vydáva za úspech sovietskeho systému a povzbudzuje snívanie o obrodení superveľmoci.
Putin samozrejme nevrátil vzdychajúcim po minulosti ani pionierskeho detstva, ani Komsomolskej mladosti, ani nič podobne sentimentálne.
Z celého sovietskeho dedičstva prevzal ruský režim len pár rysov: agresívnu zahraničnú politiku, represívne metódy, ospevovanie Veľkej vlasteneckej vojny. Ukázalo sa, že to stačí, aby davy uverili v návrat do minulosti.
Taká je psychológia: vnímaný obraz si upravujeme podľa nášho očakávania a skúseností. Pár maličkostí pomáha vidieť to, čo reálne neexistuje.
Stačí načrtnúť figúrku - a vidíme obrázok človiečika, ku ktorému sme si domysleli chýbajúce detaily. Stači ponúknuť novú studenú vojnu, diktátorský režim, veteránov ovešaných metálom - a ľud vidí ZSSR.
Kremľu na jar 2014 pomohlo práve to, že obrázok znovuzrodenej superveľmoci sa domaľoval sám. Na Kryme sa vopred tešili na návrat zlatých časov, kedy polostrov bol najprestížnejším z dostupných letovísk.
V Donbase si predstavovali, ako sa vráti banícka sláva s vysokými platmi a všemožnými výhodami. Dianie sa vnímalo práve tak, pretože v nostalgickom vedomí sú všetky sovietske znamenia tesne späté: antiamerikanizmus s paternalizmom, jadrové rakety s jedlom za pár halierov, tanky s absenciou oligarchov atď.
Rozdupanie ideálov
Ale v starom obale sa ukázal celkom iný obsah: namiesto lacnej salámy prišla devalvácia rubľa, nezamestnanosť a prudký rast cien. Prehliadky víťazstva pokojne idú dokopy s prepychom oligarchov a sociálnymi škrtmi.
Moskva je síce opäť hlavné mesto, ale to nezvýšilo konkurencieschopnosť krymskej turistiky. S ruskými tankami sa do Donbasu nevrátila Brežnevova éra, ale najdivokejší rozvrat a chaos.
Akokoľvek na Ukrajine zlorečíme "sovietov", putinská maškaráda postihla nostalgika viac ako nás. Trpí zbytočne.
Vojna rozdupala všetky ideály postsovietskeho Sosaku, závislého na starostlivosti štátu a panicky sa bojaceho zmien.
Namiesto stability prišli otrasy, miesto družby definitívna roztržka medzi Rusmi a Ukrajincami, namiesto sociálnej ochrany len Medvedevove slová "Peniaze nie sú, ale držte sa".
Vinou Kremľa milióny ľudí, ktorí dúfali vrátiť sa do idealizovanej minulosti, prišli o budúcnosť. Žiadny návrat do ZSSR nie je možný, je to len hra. Čím je v nej stávka vyššia, tým horšie dopadne nešťastný homo sovieticus.