Turci si v nedeľňajšom referende tesným výsledkom odhlasovali ústavné zmeny, ktoré posilnia moc prezidenta Recepa Erdogana.
Opozícia sa s výsledkami nemieni zmieriť a napadne regulérnosť hlasovania.
Erdogan už oznámil ďalšie referendum
Erdogan vyzval zahraničné štáty, aby výsledky rešpektovali. Zároveň oznámil, že plánuje vypísať ďalšie referendum - o zavedení trestu smrti.
Pre ústavné zmeny hlasovalo v referende podľa sčítaných lístkov 51,41 percenta voličov. Vyše 800-tisíc hlasov bolo označených za neplatné. Opozícia sa pritom sťažuje na neférový prístup volebných komisií, ktoré započítali aj lístky, na ktorých nebola zvolená možnosť vyznačená oficiálnym pečiatkou či hlasy podanej v obálkach bez náležitých insígnií.
Šéf volebnej komisie však v pondelok zopakoval, že obálky a hlasovacie lístky vydané volebnou komisiou k nedeľnému referendu v Turecku sú platné bez ohľadu na pečiatky.
Štokholmské centrum pre slobodu (VVP) upozornilo, že rozhodnutie odporuje tureckému volebnému zákonu. Podľa neho majú byť lístky pred hlasovaním označené, aby mohli byť považované za platné. Ďalší článok tohto zákona hovorí, že lístky bez správneho označenia platnej nie sú.
Podľa SCF pracovníci volebných komisií za normálnych okolností spočítajú obálky aj lístky pred hlasovaním a pečiatkou ich označí presne toľko, koľko mien je na volebnom zozname ich okrsku.
Pochybné hlasovanie
Na sociálnych sieťach začali kolovať videozáznamy pochybného hlasovania. Na jednom je vidieť predstaviteľa obce vhadzovať do urny niekoľko lístkov naraz, na ďalšom bolo vidieť označovanie lístkov v automobile, pričom hlasovanie mimo volebnej miestnosti nie je povolené. Opozícia odhaduje, že tri až štyri percentá hlasov je zmanipulovaných.
Utku Cakirozer z opozičnej Republikánskej ľudovej strany pre agentúru AP uviedol, že partaj podá počas pondelka na priebeh volieb oficiálnu sťažnosť.
Najprv vznesie námietky u miestnych volebných komisií, potom sa obráti na ústrednú volebnú komisiu. "V tejto chvíli môžeme povedať, že išlo o pochybné hlasovaní," povedal.
Na hlasovanie pritom dohliadali pracovníci OBSE, ktorí navštívili dvanásť hlasovacích miest. V každej miestnosti priebeh plebiscitu kontrolovali stúpenci tábora Erdogana z AKP aj opozície z HDP. Priebeh volieb mohli kontrolovať aj mimovládne organizácie Oy v Ötesi.
Vládnuca AKP sa po hlasovaní snaží upokojiť verejnosť. V pondelok vicepremiér Mehmet Simsek oznámil, že v Turecku nie sú na programe dňa predčasné voľby.
Vláda chce spolupracovať s úniou
Vláda chce podľa neho spolupracovať s Európskou úniou vo "spoločných sférach záujmu". Očakávalo sa pritom, že Erdogan v prípade úspechu v referende bude tlačiť na vyhlásenie predčasných volieb. V riadnom termíne sa má nový parlament aj prezident voliť v roku 2019.
K opatrnému postupu vyzvala v pondelok Turecko i Európska únia.
"Vzhľadom k tesnému výsledku referenda a hlbokým dôsledkom týchto ústavných zmien vyzývame turecké orgány, aby sa usilovali o čo najširší konsenzus pri ich uplatňovaní," uviedli v spoločnom vyhlásení predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová a eurokomisár pre rozšírenie Johannes Hahn .
Trojica únijných predstaviteľov zároveň upozornila, že reformy budú posudzované, či neporušujú povinnosti Turecka ako kandidátskej krajiny usilujúcej sa o vstup do EÚ.
Erdogan po ohlásení výsledku vyzýval zahraničné krajiny, aby názor Turkov rešpektovali. "Turecko urobilo historické rozhodnutie, pokiaľ ide o systém jeho vlády. Chceme, aby organizácie a zahraničné krajiny rozhodnutie nášho národa rešpektovali," povedal. Uviedol tiež, že začne rokovať s premiérom a lídrami ďalších strán o obnovení trestu smrti.
Aj o ňom by sa podľa Erdogana hlasovalo v referende.