Od víťazstva Donalda Trumpa neuplynul ani týždeň a 47. prezident USA už skladá svoj budúci tím. Zahraničnú politiku by mali formovať zástancovia tvrdej línie.
Výber Michaela Waltza ako poradcu pre národnú bezpečnosť naznačuje, že s návratom izolacionizmu to zrejme nebude také horúce. „Politika nie je tá najdôležitejšia vec, ktorú som vo svojom živote robil. Najdôležitejšie bolo, keď som mužov a ženy viedol do boja. A potom som ich dostal späť,“ vyhlásil raz Michael Waltz, ktorý si na svojom pôsobení v špeciálnych jednotkách americkej armády postavil skvelú politickú kariéru.
V radoch zelených baretov si odkrútil niekoľko turnusov v Afganistane, prešiel misiami na Blízkom východe a v Afrike a potom nastúpil do Pentagonu, kde slúžil pod Donaldom Rumsfeldom. Aj on kedysi presadzoval myšlienky neokonzervatizmu a Američanom odkazoval, nech sa zmieria s tým, že nekonečné ťaženie proti Talibanu len tak neprestane.
„Pardon, ale nemáme na výber. Už sme pätnásť rokov vo vojne, ktorá sa stáva mnohogeneračnou vojnou. Hovoríme o porážke myšlienky. Je ľahké rozbombardovať tank, ale je veľmi ťažké poraziť myšlienku a to je presne to, čo musíme urobiť,“ rečnil v reakcii na prvé kolo sťahovania jednotiek za Obamovej éry.
Pred šiestimi rokmi ho za Floridu prvýkrát zvolili do Snemovne reprezentantov, kde zasadol v dôležitých výboroch pre ozbrojené sily, spravodajské služby a zahraničnú politiku. Waltz sa profiloval hlavne ostrým tónom voči Číne.
„Sme v studenej vojne s Komunistickou stranou Číny,“ vyhlásil svojho času. Ako prvý americký zákonodarca sa verejne vyslovil za bojkot zimnej olympiády v Pekingu, postavil sa do čela snáh usvedčiť čínske vedenie z „genocídy a zotročovania“ Ujgurov a razil legislatívu, ktorá mala znížiť americkú závislosť na čínskej ťažbe vzácnych kovov.
Bianco šeky končia
V minulosti zastával tézu, že Spojené štáty by mali zachovať podporu Ukrajiny, v poslednej dobe sa však prispôsobil Trumpovej kampani. „Éra, kedy Ukrajina dostávala bianco šeky od Kongresu, je preč,“ napísal nedávno v komentári pre Fox News a zdôraznil, že Európa musí pre kolektívnu obranu v rámci NATO robiť viac.
„Je správne zastaviť Rusko skôr, než zatiahne USA a NATO do vojny. Ale bremeno nemôže spočívať len na ramenách amerického ľudu, predovšetkým keď západná Európa sa len vezie,“ poznamenal na adresu spojencov.
Je potrebné podotknúť, že západoeurópske krajiny už pod tlakom minulej Trumpovej administratívy a ruskej agresie proti Ukrajine začali navyšovať obranné výdavky, Trump však asi namiesto povinných dvoch percent na obranu bude chcieť viac.
V Kyjeve výber Waltza zrejme uvítajú s úľavou, pretože najčernejšie scenáre amerického izolacionizmu sa zatiaľ nekonajú. Päťdesiatročný plukovník vo výslužbe by dokonca voči Rusku mohol byť tvrdší ako Bidenov poradca Jake Sullivan, ktorý je z pohľadu Zelenského administratívy tak posadnutý eskalačnými rizikami, že Ukrajinu necháva pomaly vykrvácať.
„Trump sa skutočne sústredí na ukončenie vojny, nechce ju predlžovať. Pracuje na stratégii, ako obe strany dostať k rokovaciemu stolu. Po prvé by sme posilnili súčasné energetické sankcie proti Rusku, pretože Rusko je v podstate len benzínka s atomovkami,“ pripomenul Waltz v nedávnom rozhovore pre NPR slávny výrok Johna McCaina.
„Tým dostaneme Putina k rokovaciemu stolu. A máme na neho páky, môžeme napríklad odbremeniť zbrane dlhého dosahu, ktoré sme Ukrajine dali. A na Zelenského samozrejme tiež máme značné páky,“ dodal rodák z floridského prímorského mesta Boynton Beach.
Otázkou je, ako dlho v horúcej funkcii vydrží. Amerika má ešte v živej pamäti, že nevypočítateľný a náladový Trump počas svojho prvého funkčného obdobia vystriedal štyroch poradcov pre národnú bezpečnosť a napríklad John Bolton na svojho bývalého šéfa tak zanevrel, že naňho rok po svojom vyhadzove vo svojej knihe The Room Where It Happened povedal všetko, čo mohol.
Tím z Floridy nastupuje
Waltz nebude jediným zástupcom slnečného polostrova na juhovýchode USA, ktorého čaká veľká kariéra v Trumpovej druhej administratíve. Personálnu šéfku Bieleho domu bude robiť Susie Wilesová, skúsená politická taktička, ktorá zohrala zásadnú úlohu v posune Floridy od nerozhodného štátu medzi republikánske bašty. Trump tam tento rok vyhral rozdielom trinástich percentuálnych bodov.
Floridskú skupinu v D.C. by mohol zavŕšiť senátor Marco Rubio, ktorého televízia CBS tipuje na ministra zahraničných vecí. Jeho nominácia zatiaľ nie je istá, ale Trumpovi sa vraj niekdajší nekompromisný súper z republikánskych primárok v roku 2016 viac než pozdáva, napokon ho predtým zvažoval aj ako kandidáta na viceprezidenta.
Aj päťdesiattriročný syn imigrantov z Kuby je považovaný za jastraba, predovšetkým voči komunistickému režimu v Havane, ale aj voči Iránu a Číne.
Jeho postoje k Ukrajine sú pragmatické, na jar patril medzi pätnásť republikánskych senátorov, ktorí hlasovali proti 95-miliardovému balíku pomôcť Kyjevu. „Neznamená to, že tlieskame činom Vladimira Putina alebo že sme z toho nadšení. Ale myslím, že treba mať zdravý rozum. Financujeme vojnu, ktorá je v patovej situácii a stojí ďalšie ľudské životy,“ vyhlásil.
Ak by sa jeho nominácia potvrdila, bol by to ďalší náznak, že Trump v zahraničnej politike namiesto izolacionistických radikálov z rôznych MAGA think-tankov uprednostní predstaviteľov republikánskeho establishmentu – teda ak mu zachovali lojalitu aj po nedôstojnom odchode z Bieleho domu a podporili jeho lži o "ukradnutom víťazstve“.
„Spoločným menovateľom pri Trumpovom obsadzovaní zahraničnopolitických a imigračných funkcií je lojalita. Pri kľúčových pozíciách v oblasti národnej bezpečnosti vsádza na republikánskych zákonodarcov v nádeji, že sa vyhne vnútorným bojom, ktoré poznamenali jeho prvé obdobie,“ konštatuje denník The Wall Street Journal.