StoryEditor

Kandidáti

22.09.2005, 00:00
Ostatní kandidáti za šéfa OECD

Marek Belka
Profesor ekonómie a poľský predseda vlády. Narodil sa 9. januára 1952 v Lodži. Tu neskôr vyštudoval Ekonomickú univerzitu, na ktorej potom aj učil. Študoval na amerických univerzitách -- Kolumbijskej univerzite, v Chicagu a na London School of Economics. Je známy ako tvrdý zástanca ekonomických reforiem, ako aj politiky USA. Začiatkom 90. rokov pracoval ako poradca pre poľské ministerstvo financií, Svetovú banku a investičnú banku JP Morgan Chase. V roku 1997 sa stal poľským ministrom financií a podpredsedom vlády v ľavicovej vláde Leszeka Millera. Svojimi názormi sa však výrazne odlišoval, najmä preferovaním liberálnej hospodárskej politiky, čo mu vynieslo popularitu v podnikateľských kruhoch a medzi ekonómami. Jeho výrazná proamerická orientácia, ktorú nezmenil ani po útoku USA na Irak, mu priniesla ovocie v roku 2003, keď si ho Američania vybrali za koordinátora ekonomickej politiky novej irackej vlády. Vtedy už na začiatku upozornil svojich poľských kolegov, aby zabudli na možnosť, že iracké príjmy z ropy umožnia krajine v krátkom čase splatiť voči Poľsku dlhy. V marci 2004 ho prezident Alexander Kwašniewski vymenoval za predsedu vlády. V máji 2004 však nezískal podporu Sejmu, no v júni toho istého roka ho prezident vymenoval opäť a po druhej nominácii už podporu poslancov získal.

Allan Fels
Austrálsky kandidát, profesor práv a ekonómie Allan Fels, bol v rokoch 1995 až 2003 predsedom Austrálskej komisie pre spotrebiteľov a voľný trh. Predtým pracoval ako predseda Austrálskej komisie pre obchod, ďalej predseda Úradu pre dohľad nad cenami a ako komisár pre ceny v štáte Victoria. V roku 1984 bol vymenovaný za profesora ekonómie na Monash University a od roku 1985 do roku 1990 bol riaditeľom Školy manažmentu na Monash University. V súčasnosti je honorárnym profesorom na Fakulte obchodu a ekonómie na Monash University a spolupracuje s Melbourne University. Od roku 1996 do roku 2003 bol Allan Fels spolupredsedom Spoločnej skupiny pre obchod a voľný trh v OECD.

Angel Gurria
Narodil sa v mexickom meste Tampico v roku 1950. Vyštudoval ekonómiu na univerzite v Leeds vo Veľkej Británii. Kariéru odštartoval v roku 1968 ako finančný analytik vo Federálnej komisii pre energetiku. Neskôr začal pracovať v Národnej rozvojovej banke Mexika, Nafinsa, ako šéf Oddelenia pre zahraničné úvery. Od roku 1976 do roku 1978 pracoval ako stály mexický zástupca v Medzinárodnej organizácii pre kávu so sídlom v Londýne. V roku 1992 bol vymenovaný za predsedu správnej rady a prezidenta Bancomext, mexickej exportno-importnej banky. O rok na to sa stal prezidentom rozvojovej banky Nafinsa a o ďalší rok vstúpil do politiky ako nový minister zahraničných vecí vo vláde prezidenta Ernesta Zedilla. Začiatkom roka 1998 sa stal ministrom financií Mexika, kde zotrval až do konca Zedillovej vlády v decembri 2000. Za obdobie riadenia ministerstva financií získal viacero medzinárodných ocenení za svoj podiel na zvýšení prestíže Mexika vo svete. Vydal viacero odborných článkov o medzinárodných vzťahoch, hospodárstve a financiách. Doteraz je členom viacerých pracovných skupín a komisií, ktoré sa venujú otázke medzinárodných financií a dosahom globalizácie. V roku 1999 získal ocenenie Minister financií roka od finančného časopisu Euromoney a o rok na to zasa Minister financií svetového kabinetu snov, ktorý každoročne zostavuje časopis World Link vydávaný Svetovým hospodárskym fórom v Davose. Angel Gurria sa stal zároveň prvým mexickým ministrom financií v histórii, ktorý dokázal preniesť Mexiko cez výmeny vlád bez toho, aby krajina upadla do krízy, ale naopak, udržal hospodársky rast, nízku infláciu a nízky štátny deficit.

Alain Madelin
Francúzsky politik a bývalý minister financií Alain Madelin (1946) bol výrazný stúpenec liberálnej hospodárskej politiky a ako takého si ho liberálni demokrati vybrali v roku 2002 za svojho kandidáta do prezidentských volieb. V tých však získal len 3,9 percenta hlasov. V súčasnosti je poslancom Národného zhromaždenia, do ktorého je pravidelne volený už od roku 1978 ako zástupca Ille-et-Vilaine. V rokoch 1986 až 1988 bol ministrom priemyslu v kabinete Jacqua Chiraca, v rokoch 1993 až 1995 ministrom obchodu vo vláde Édouarda Balladura a nakoniec ministrom financií a hospodárstva vo vláde Alaina Juppého. Je známy svojimi pravicovými postojmi a silnou podporou politiky Spojených štátov amerických vrátane invázie do Iraku, vďaka čomu sa mu darí na rozdiel od iných francúzskych politikov udržiavať si sympatie americkej tlače. Koncom 60. rokov bol však členom ultrapravicovej skupiny Occident. Skupina mala blízko k fašistickým stranám a bola zapletená do niekoľkých násilných útokov na politických oponentov, najmä z radov komunistov a snažila sa aj o zvrhnutie demokratickej vlády populárneho Charlesa de Gaullea.

Seung-Soo Han
Juhokórejský politik a diplomat Seung-Soo Han (1936) bol jedným z prezidentov Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov. V domovskej krajine vyštudoval Jonsei University a Štátnu univerzitu v Soule a v roku 1968 aj univerzitu v britskom Yorku. Po štúdiách zastával viaceré profesorské pozície vo Veľkej Británii aj Južnej Kórei. V roku 1988 sa stal poslancom kórejského parlamentu. V rokoch 1993 až 1994 zastával funkciu veľvyslanca Južnej Kórey v USA a v rokoch 1996 až 1997 bol ministrom financií. O štyri roky neskôr bol vymenovaný za ministra zahraničných vecí a v septembri toho istého roka sa stal aj prezidentom Valného zhromaždenia OSN. V decembri 2001 prevzal z rúk nórskeho kráľa Haralda V. ako zástupca OSN Nobelovu cenu za mier, ktorú v tom roku získala práve táto medzinárodná organizácia. Po skončení svojho funkčného obdobia v OSN sa v roku 2002 vrátil do kórejského parlamentu.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
22. november 2024 12:55