Ministerstvo zdravotníctva zverejnilo finálnu verziu takzvanej programovej vyhlášky. Napriek tomu, že folklór počas jej prípravy v podobe mediálnych výstupov jednotlivých asociácií bol miernejší ako býva zvykom, tak tento rok sa ešte viac ako minulé otvárala otázka, či je vôbec potrebné programovú vyhlášku vydávať. Či nespôsobuje len zbytočné problémy a viac škody ako úžitku. Na jednej strane sa vôbec nedivím tejto „nálade“ a spochybňovaniu samotnej vyhlášky.
Programová vyhláška je materiál, ktorý v určitom rozsahu diktuje poisťovniam, kde majú koľko minúť. Mal by to teda byť absolútne kľúčový materiál štátnej politiky v oblasti zdravotníctva a jeden z hlavných nástrojov na reguláciu výdavkov v sektore. Vyhláška na tento rok bola ale vydaná dva mesiace po legislatívou stanovenom termíne a prakticky ubehla už štvrtina roka. Ak je to tak dôležitý materiál, ako to že „nechýbal“ jednu tretinu roka?
Meškanie vyhlášky nie je pritom záležitosťou tohto roka. Naopak, ak sa pozrieme na posledné roky, tak je vlastne úplným štandardom. Áno, vždy sa dá nájsť nejaký objektívny dôvod, ktorý vysvetľuje meškanie (napríklad voľby alebo výpovede lekárov). Toto meškanie je každý rok väčšie a spôsobuje posun v rokovaní s poskytovateľmi, nepredvídateľnosť výdavkov a len zbytočne posilňuje transakčné správanie v sektore.
Nepresnosť vyhlášky
Ďalšia vlna kritiky sa týka „presnosti“ vyhlášky a áno aj tu je kritika oprávnená. Ak sa pozrieme na plnenie vyhlášky a jednotlivých opatrení, obzvlášť tých úsporných, tak je zrejmé, že často slúžia len ako „bilančná“ položka do rozpočtu. Tento rok to nie je inak.
Ak sa pozrieme na očakávané úspory v hlavnej knihe rozpočtu na rok 2025, tak tie boli odhadnuté na približne 260 miliónov eur. Ak sa pozrieme na osobitú správu samotnej vyhlášky, tak ako materiál šiel do pripomienkového konania, tak sa úspory očakávali až vo výške 419 miliónov eur. Ak sa pozrieme na schválený materiál, tak sú očakávané úspory na rok 2025 „len“ 283 miliónov eur.
Kľúčové však je, že vo všetkých troch materiáloch ostala očakávaná výška výdavkov na zdravotnú starostlivosť rovnaká, a to 8,303 miliardy eur. Ako je to možné? Úspory sa nastavovali tak ako každý rok, teda aby „sumou sedeli“ do výšky rozpočtu, podľa toho ako ho schválilo ministerstvo financií. Inak povedané, úsporné opatrenia nie sú zavádzané podľa ich realizovateľnosti, pripravenosti či potreby, ale ako balančná suma s nejasnou mierou úspechu a často nepredvídateľnými konzekvenciami.
Je zrejmé, kam smeruje
Napriek tejto oprávnenej kritike si myslím, že programová vyhláška je kľúčovým materiálom, ktorý treba postupne vylepšovať a nie „zahodiť do koša“. Tohtoročná vyhláška aj priniesla pár drobných, ale potenciálne významných zmien.
Prvýkrát sa v osobitej správe spomínajú
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 28% na dočítanie.
Zostáva vám 28% na dočítanie.