Prokuratúra otvára dvere cirkvám

Námestníkovi generálneho prokurátora Ladislavovi Tichému sa nepozdáva najmä ustanovenie, podľa ktorého na zaregistrovanie cirkvi treba 20-tisíc čestných vyhlásení jej členov. "Je to diskriminačné ustanovenie, dotýka sa slobody vierovyznania aj slobody združovania. Preto sme sa opätovne obrátili na Ústavný súd." Štát má podľa Tichého čo najmenej zasahovať do pôsobenie cirkví a zakazovať len tie, ktoré by boli v rozpore s ústavou, právnym poriadkom a medzinárodnými dohovormi. "Podľa nášho názoru novela nie je diskriminačná," oponuje hovorca ministerstva Jozef Bednár. Ak štát poskytuje cirkvám výhody nad rámec základných práv a slobôd, má vraj právo určovať im aj isté povinnosti.
O členoch a veriacich
Tichý vidí problém aj v podmienke, že je potrebné vyhlásenie členov cirkví. Cez takéto zoznamy štát vie o veriacich získať osobné údaje. Tichý nerozumie, prečo chce štát zhromažďovať takéto informácie o veriacich. "Za prvej republiky bolo sčítanie ľudu, v ktorom sa občania priznali ku ktorej cirkvi patria, a následne o pár rokov došlo k vývozu určitej časti obyvateľstva. Nie je potrebné takto zasahovať do súkromia človeka." Ak by sa Ústavný súd s návrhom prokuratúry stotožnil, bude mať Národná rada pol roka na vyriešenie protiústavnosti. Inak sa účinnosť ustanovenia skončí. Podmienka 20-tisíc podpisov sympatizantov bola v zákone už niekoľko rokov. Vlani sa však sympatizanti zmenili na členov.
Mušková sa bála sekty
"Chceli sme, aby hocijaká sekta - možno aj nebezpečná - nemohla čerpať financie zo štátneho rozpočtu. Mala som informácie, že študenti na železničnej stanici podpisovali, ani nevedeli čo, hlavne, že na nich hovorili po anglicky," vysvetľuje dôvody spoluautorka novely poslankyňa Ľudmila Mušková (ĽS-HZDS). K návrhu prokuratúry sa vyjadrovať nechcela. Zmena zákona vlani zabrzdila iniciatívu na zaregistrovanie islamu. Po schválení novely iniciátori od tejto snahy upustili. Teraz sa však situácia môže zmeniť. "Myslíme, že pokúsiť sa ešte raz - vo vhodnom čase - o registráciu islamu je vcelku oprávnená snaha," povedal pre HN predstaviteľ Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad Safwan Hasna.
Moslimom chýbajú svätostánky
Registráciou islamu by získali právnu subjektivitu aj rovnocenné postavenie s ostatným cirkvami. "Mali by sme možnosť postaviť svätostánky, ktoré nám veľmi chýbajú najmä v Bratislave. Boli by sme úspešnejší pri uvedomelej a pozitívnej integrácii našich spoluveriacich do slovenskej spoločnosti." Slováci si zachovávajú od islamu stále odstup. Moslimov považuje za rizikovú skupinu aj naša tajná služba. Registrované cirkvi vlani dostali takmer miliardu korún zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo ich v súčasnosti registruje osemnásť.