Prírodné zdroje majú obrovskú ekonomickú hodnotu. A keď si ju politici uvedomia, budú možno ochotnejší vynakladať na jej ochranu viac peňazí. Tak, aby z nich mali úžitok aj budúce generácie. Toto je hlavný dôvod, pre ktorý sa ekonómovia snažia vyjadriť hodnotu prírody v peniazoch. Tvrdia, že prírodné zdroje môžeme chápať ako kapitál, podobne ako sú kapitálom pozemky, budovy či akcie. Financovanie ochrany prírodných zdrojov by sa tak malo brať ako investícia do budúcnosti, a nie ako jeden z nákladov, píše Washington Post.
Ako oceniť prírodu
Najťažšie bolo nájsť samotný spôsob, ktorým by sme mohli prírodu reálne oceniť peniazmi. Skupina odborníkov však prišla s možným riešením. V štúdii, ktorá bola publikovaná vo vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, uverejnili vzorec na vypočítanie hodnoty toho, čo oni sami pomenovali ako „prírodný kapitál“. Ten zahŕňa všetko od podzemnej vody až po lesy.
Tím expertov pod vedením Eliho Fenichela, profesora z inštitútu lesníctva a environmentálnych štúdií na univerzite v Yale, použil pri výpočtoch mnohé z postupov klasickej ekonomickej teórie. Ich práca je založená najmä na tzv. „pricing approach", prístupe, ktorého autorom je ekonóm Dale Jorgenson z Harvardu. Samotný vzorec pracuje s množstvom rozličných premenných - od znehodnocovania či zhodnocovania zdrojov počas určitého časového obdobia, až po hodnotu „služieb,“ ktoré nám ekosystém poskytuje, napríklad hodnotu pitnej vody či úložísk uhlíka v boji proti klimatickej zmene. Alebo hoci aj na rekreáciu.
Rozdiel medzi príjmom a bohatstvom
Ekonómovia sa veľakrát snažili vyjadriť peňažnú hodnotu „ekosystémových služieb,“ ktoré sa veľmi podobajú – avšak nie sú identické – s hodnotou „prírodného kapitálu.“ Fenichel vysvetlil rozdiel tak, že ho prirovnal k rozdielu medzi príjmom a majetkom. „Príjem je hotovosť, ktorú máte práve teraz v peňaženke. Váš majetok však zahŕňa nielen to, čo máte na vašom bankovom účte, ale aj vaše akcie či váš dom. Ide o širokú škálu rôznych druhov imania, ktoré vlastníte a ktoré tvoria váš majetok a celkové bohatstvo.“
Fenichel upozorňuje, aké dôležité je pochopiť, že keď napríklad predáme náš dom, môže sa nám náš príjem dočasne zvýšiť, ale celková hodnota nášho kapitálu klesne. To isté platí aj pre služby ekosystému a prírodný kapitál. Ak máme len obmedzenú zásobu vody a polovicu z nej naraz spotrebujeme, osoh z využitia tejto polovice zásob je okamžitý. Avšak, celková zásoba vody, a teda aj celkový kapitál, sa zmenší.
Čo tým chceli vedci povedať? Uvedomenie si rozdielu medzi hodnotou ekologických služieb a hodnotou prírodného kapitálu je podľa nich dôležité pri nastavovaní verejných politík tak, aby bolo využívanie prírodných zdrojov udržateľné. A teda dostupné aj pre nasledujúce generácie.
Prípadová štúdia
„Služby ekosystému patria do kategórie finančných tokov, zatiaľ čo prírodný kapitál treba brať ako investíciu do akcií,“ upresňuje Fenichel, ktorý spolu s kolegami aplikoval vlastnú teóriu v prípadovej štúdii zameranej na špecifickú časť prírodného kapitálu. Na zásobáreň podzemnej vody v Kansase, známej ako „High Plains Aquifer“. Voda z tohto podzemného zásobníka sa takmer výlučne používa v poľnohospodárstve. Fakt, že štát detailne sleduje jej využívanie, vedcom uľahčil analýzu.
Vedci brali v štúdii do úvahy množstvo vody, ktoré ľudia zo zásobníka odčerpali medzi rokmi 1996 až 2005. Po zahrnutí faktorov, ako sú technologické zmeny súvisiace s čerpaním a distribúciou vody, či objem vody, o ktorý sa tento vodný kapitál rok čo rok zmenšuje, prišli k záveru, že hodnota tohto vodného zásobníka sa počas sledovaného obdobia každý rok znižovala o približne 110 miliónov dolárov.
Mylná predstava farmárov
Jedna technologická zmena však vo vplyve na hodnotu vodného kapitálu vyčnievala nad ostatnými faktormi. Išlo o zavedenie novej „vysoko účinnej“ trysky na rozprašovanie vody. Používanie tejto technológie vzbudilo vo farmároch mylný dojem, že voda nie je taká vzácna, ako sa zdalo. Vedci tvrdia, že táto na prvý pohľad bezvýznamná zmena napokon prispela k dramatickému zníženiu hodnoty zásobníka vody. Ako poznamenali autori štúdie, “kvôli neschopnosti odhadnúť a zamedziť nepriaznivým dôsledkom technologickej zmeny, viedla celoštátna ‘investícia’ do nových technológií v konečnom dôsledku k strate bohatstva.”
Čísla však nie sú v tomto konkrétnom prípade až natoľko podstatné. Za vzorcom sa skrýva myšlienka, že rozdielne zdroje (ale niekedy aj zdroje rovnakého druhu, len na iných miestach) majú rozdielnu hodnotu. Tá závisí od palety rôznorodých okolností. Zásobník vody v Kalifornii môže mať úplne inú hodnotu ako ten v Kansase, pretože cena závisí od spôsobu, akým sa využíva a aké rôzne vonkajšie faktory naň môžu v priebehu času vplývať.
Zdroj: Washington Post
