StoryEditor

Čínska textilka sa presťahovala do Ameriky. Aby ušetrila

17.03.2016, 23:00
Vo svetovej ekonomike dochádza k zlomu. Čína prestáva byť krajinou s lacnou pracovnou silou a nízkymi výrobnými nákladmi.

Na visačke miliónov tričiek po celom svete svieti “Made in China”. Obraz čínskych fabrík chrliacich lacné oblečenie a ďalšie tovary a zaplavujúcich nimi svet je pre túto časť planéty stále charakteristický. Rovnica, v ktorej platí Čína = lacná pracovná sila, nízke výrobné náklady a v konečnom dôsledku lacnejšie vyrobené tovary však pomaly prestáva platiť stopercentne. Dôkazom je čínska textilka, ktorá sa presťahovala do Ameriky. Aby ušetrila. O prekvapujúcich čínskych investíciách v Amerike píše denník Wall Street Journal.

„Pred piatimi rokmi by sa nikto neodvážil tvrdiť, že Čína bude presúvať svoju výrobu do Južnej Karolíny kvôli nižším výrobným nákladom. Komu by vôbec napadlo, že raz bude výnosnejšie mať firmu v Južnej Karolíne a nie v Číne,“ hovorí pre americký denník Auggie Tantillo, rodák z Južnej Karolíny a predseda Národnej rady textilných organizácií.

V roku 2009 Čína investovala vysoké sumy, aby stimulovala svoju ekonomiku a dostala sa z vplyvu globálnej recesie. Súčasťou stratégie Pekingu bola snaha posmeliť čínske firmy, aby investovali v zahraničí a tým posilnili pozíciu Číny na globálnom trhu a našli odbytiská pre nadmernú produkciu.

A tak Číňania prišli do Ameriky ako zahraniční investori. Firma Keer Group z mesta Chang-čou v roku 2009 oznámila, že chce vybudovať podnik na spracovanie bavlny práve v Južnej Karolíne. Spoločnosť si totiž vypočítala, že nielenže sa bude rozdiel medzi platmi v Číne a v USA neustále zmenšovať, navyše má Južná Karolína oproti Číne lacnejšiu pôdu, energie aj surovú bavlnu. Firma otvorila svoj prvý americký podnik minulý rok, dnes už zamestnáva okolo 180 ľudí. A časom by rada vybudovala ďalšie štyri továrne, v ktorých by malo vzniknúť ďalších 500 pracovných miest.

Číňania našli v Južnej Karolíne viac výhod než nevýhod - dostupnú kvalifikovanú pracovnú silu, nízke platy (podľa portálu Huagzhou Weekly dosahuje priemerný plat v Chang-čou 800 euro mesačne), moderný prístav Charleston, dobrú infraštruktúru a štát ochotný poskytnúť daňové prázdniny a mnohé iné úľavy. Tento americký štát je podľa portálu Business Climate známy schopnosťou priťahovať priame zahraničné investície. Táto investícia je však zaujímavá najmä tým, že textilný priemysel je stále doménou menej rozvinutých krajín.

Keer Group nie je v Južnej Karolíne jediným úspešným čínskym príbehom. Číňania v tomto južanskom štáte nakúpili aj golfové ihriská a založili tam podniky zamerané na výrobu plastov či chemikálií. Číňanmi vlastnená firma Volvo Car zas minulý rok oznámila, že zainvestuje 500 miliónov dolárov do výstavby nového automobilového závodu neďaleko prímorského Charlestonu. Čínske firmy doteraz preinvestovali v Južnej Karolíne asi 300 miliónov dolárov a zamestnali okolo tisícky ľudí, konštatuje newyorská výskumná skupina Rhodium Group.

Na príbehu je zaujímavé, že podnikatelia z Južnej Karolíny boli v minulosti odporcami Číny. Obviňovali krajinu stredu, že svojou lacnou pracovnou silou ničí ekonomiku Južnej Karolíny. Roger Miliken, bývalý výkonný riaditeľ textilného gigantu Miliken & Co., financoval neúspešne snahy zastaviť čínsku expanziu a jej vstup do Svetovej obchodnej organizácie. Veril totiž, že čínska konkurencia môže významne uškodiť americkým firmám. Bývalý senátor a niekdajší biznisman Jim DeMint pre Wall Street Journal vysvetlil, že mnoho ľudí v jeho rodnom štáte si myslí, že stratili prácu práve kvôli lacnej pracovnej sile v Číne.

Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
globalne_loga
01 - Modified: 2025-12-30 08:00:00 - Feat.: - Title: Posledné africké ľadovce sú na pokraji zániku, varuje environmentalista 02 - Modified: 2025-12-29 19:00:00 - Feat.: - Title: Súdy, zákazy a protesty menia globálnu mapu práv menšín 03 - Modified: 2025-12-27 08:00:00 - Feat.: - Title: Ľudia po celom svete žalujú vlády a fosílne firmy za dôsledky klimatickej zmeny 04 - Modified: 2025-12-21 11:30:40 - Feat.: - Title: Európa chystá digitálne pasy oblečenia, tlak na globálnych výrobcov stúpa 05 - Modified: 2025-12-20 08:00:00 - Feat.: - Title: Rast lesných požiarov upriamuje pozornosť na plasty v moderných domoch
menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
31. december 2025 13:52