Hospodárstvo ťahajú hlavne reformy spred roku 2006

Zdrojom súčasného vysokého hospodárskeho rastu na Slovensku sú podľa ekonómov predovšetkým reformy uskutočnené v rokoch 2002 až 2006. Vyplýva to z prieskumu inštitútu Ineko medzi ekonomickými analytikmi, podľa ktorých kroky uskutočnené v rokoch 2002 až 2006, ako sú daňová reforma, reforma trhu práce, dôchodková reforma, zdravotnícka reforma, konsolidácia verejných financií či vstup do systému výmenných kurzov ERM II, prispievajú k súčasnému ekonomickému rastu až 41 %. Naopak, kroky súčasnej vlády od roku 2006 po súčasnosť analytici vnímajú skôr negatívne, keď predovšetkým zmeny v zdravotníctve, úprava daňovej reformy a novela zákonníka práce z roku 2007 podľa nich potenciál rastu hospodárstva znižujú o 4 %. Mierne pozitívne, s 5-percentným prínosom k rastu, vnímajú z fungovania súčasnej vlády len manažovanie vstupu SR do eurozóny.

Podľa hodnotenia ekonómov mali pritom väčší prínos k ekonomickému rastu ako kroky súčasnej vlády aj reformy a zmeny zrealizované ešte pred rokom 2002. Ako vyplýva z výsledkov prieskumu, v ktorom sa Ineku vyjadrilo 18 analytikov, reformy prvej vlny do roku 1998, pozitívne vplývajú na súčasný vysoký ekonomický rast 14-timi percentami. Z obdobia rokov 1998 až 2002 tvorí podľa ekonómov ozdravenie a privatizácia bánk, zvýšenie transparentnosti, umožnenie privatizácie zahraničným investorom a príprava na euro ďalších 20 % súčasného ekonomického rastu. Dohromady pritom zmeny z obdobia od roku 1998 do 2006 tvoria 61 % súčasného rastu ekonomiky, zvyšok, 29 %, tvoria najmä externé faktory, z ktorých najdôležitejší je vstup Slovenska do Európskej únie.

"Zdroje vysokého rastu slovenskej ekonomiky tkvejú jednoznačne v minulosti, v uskutočnených reformách, ktorých ovocie dnes zbierame. Hoci je potrebné dodať, že na jednej strane ani pred rokom 2006 sa nepodarilo dotiahnuť a správne urobiť všetky reformy a na druhej strane nie všetky opatrenia po roku 2006 rastu škodili," konštatoval jeden z účastníkov prieskumu Martin Chren z Nadácie F. A. Hayeka. Ako dodal, od roku 2006 môže byť vysoko hodnotená fiškálna politika, ktorá sa nepokazila a naopak je základným kameňom stability. "Ako najhrozivejšie však hodnotím opatrenia na trhu práce, v energetike, v dôchodkovom systéme a celkové posilňovanie štátneho paternalizmu, ktorý ešte nikdy k blahobytu neviedol," dodal Chren.

Podľa Juraja Draxlera z bruselského centra pre štúdie európskych politík slovenská ekonomika ťaží najmä z lacnej, pomerne kvalifikovanej pracovnej sily a zo svojho členstva v Európskej únii. "To je hlavný príbeh, ďalšie výrazné faktory sú politická, menová a fiškálna stabilita. Ostatné veci sú pre súčasný rast vyslovene druhoradé. Napríklad daňový systém by som hodnotil ako dobrý, ale jeho čisto technický dopad na rast je pomerne malý," myslí si Draxler. Podľa Radovana Ďuranu z INESS pritom pri daňovej reforme bolo pre rast hrubého domáceho produktu omnoho dôležitejším faktorom zrušenie dane z dividend ako zavedenie rovnej 19-percentnej sadzby.

Ineko kvôli prieskumu oslovilo spolu 45 ekonómov predovšetkým spomedzi bankových analytikov, ekonómov z mimovládnych organizácií a akademickej obce. V stanovenom termíne odpovedalo 18 oslovených.