HNClub: Mladých technika neláka

"Na Slovensku pracuje v oblasti informačných a komunikačných technológií zhruba päťdesiattisíc ľudí a najbližšie tri roky budeme potrebovať ďalších dvadsaťtisíc odborníkov, z ktorých asi polovica bude chýbať,“ konštatoval generálny riaditeľ divízie Microsoft Dynamics pre strednú a východnú Európu Róbert Šimončič. S podobným problémom sa pasujú aj ďalšie odvetvia - záujem je najmä o absolventov technických škôl, zhodli sa včera zástupcovia výrobnej sféry na stretnutí HN Clubu - diskusného fóra Hospodárskych novín.
Ministerstvo školstva chce situáciu riešiť zákonom o odbornom vzdelávaní, ktorý umožní užšiu komunikáciu stredných škôl a zamestnávateľov. "Chceme vytvoriť určitý systém, kde by mali zastúpenie zamestnávatelia, ktorí dokážu školám definovať požiadavky praxe,“ uviedol šéf rezortu Ján Mikolaj. Napriek vzdelávacím aktivitám firiem a snahe prepojiť prax a školstvo sa však Slovensko podľa Šimončiča nevyhne potrebe otvoriť pracovný trh pracovníkom zo zahraničia.

Odborné školy po novom
Zákon o odbornom vzdelávaní, ktorý má umožniť firmám väčší vplyv na vzdelávanie a tvorbu osnov, predloží minister Mikolaj vláde v najbližších mesiacoch, platiť by mal od školského roka 2009/2010. Obsah štúdia a výber predmetov budú môcť firmy ovplyvniť na základe členstva v tzv. regionálnych radách. Predpis tiež uľahčí vstup súkromného kapitálu na stredné školy s cieľom prispôsobiť preberané učivo a odbornú prax aktuálnej výrobe v podniku, ktorý bude školu dotovať. Daňové úľavy pre podniky podporujúce vzdelávanie na školách minister odmieta. "Daňový systém funguje dobre, nechceme doň zasahovať.“



Právnici na úkor technikov
Problémom sú však aj preferencie stredoškolákov pri výbere vysokej školy. "Boríme sa s ich nezáujmom o technické smery,“ vysvetľuje riaditeľka ľudských zdrojov Slovnaftu Tatiana Orglerová. Priemerný plat v spoločnosti pritom presahuje 50-tisíc korún. Bez motivácie mladých ľudí smerom k technike už na strednej či dokonca základnej škole to nejde, skonštatoval rektor Ekonomickej univerzity Rudolf Sivák. Firmy preto čoraz viac siahajú na marketingové aktivity, ako sú štipendijné programy či súťaže pre mladých vedcov, aby zaujali kvalitných absolventov.
Študenti však zväčša uprednostňujú humanitné smery. "Onedlho budeme mať prvenstvo v množstve právnikov na obyvateľa,“ upozorňuje minister Ján Mikolaj. Na Slovensku pôsobí päť fakúlt, ktoré vychovávajú mladých právnikov - vedenie rezortu už zvažuje aj reguláciu počtu absolventov práva. "Predpokladáme obmedzenie právnických fakúlt cez kvalitu,“ tvrdí Mikolaj. Budúci rok budú totiž všetky vysoké školy zaradené do troch skupín práve podľa kvality. Najlepšie univerzity dostanú na žiaka až o polovicu viac peňazí ako najmenej kvalitné odborné vysoké školy. Zámerom ministerstva je zrejme prinútiť niektoré školy, aby sa pre nedostatok financií spájali, a znížiť tak celkový počet vysokých škôl. Tých je v súčasnosti na päťmiliónovom Slovensku 33. "Na budúci rok dáme školám 60 percent financií za pedagogický výkon a 40 percent za vedu a výskum,“ dodáva Mikolaj.

Nechceme eurofondy?
Problémy s náborom ľudí sa však netýkajú len veľkých spoločností. "Nedostatok pracovníkov pociťujú aj firmy s menším počtom zamestnancov,“ upozornil v diskusii HNClubu predseda dozornej rady spoločnosti Tesla Liptovský Hrádok Jozef Dušan Hric. Problémom je podľa neho aj zastarané technické vybavenie škôl, ktoré vzdelávajú napríklad budúcich elektrotechnikov. Situácii by mali pomôcť peniaze Európskej únie - rezort školstva ponúkol každej škole desať miliónov na vybavenie. Na výzvu však zareagovalo len okolo 240 škôl, z ktorých zhruba polovica predložila priechodný projekt. "Nie sme zatiaľ zvyknutí využívať fondy,“ hovorí Mikolaj. Vysoké školy podľa neho nevyužili šancu vyčerpať z eurofondov miliardu korún na zlepšenie budov a vybavenia. "Museli sme vrátiť polovicu projektov pre formálne chyby či prihlásenie 15 dní po uzávierke,“ dodal na záver.