Prežiť sa dá i bez plynu, málo o tom vieme

Okrem využívania veternej, solárnej či geotermálnej energie, by sme sa mali sústreďovať na obmedzovanie jej spotreby. Medzi takúto alternatívu patria energeticky šetrné budovy. Dokážu usporiť drvivú väčšinu energetických nákladov, nepotrebujú klasické vykurovacie systémy a fungujú bez plynu či elektriny. Využívanie tepelných čerpadiel, solárnych technológií, nízkoenergetických či pasívnych domov je však zatiaľ v plienkach. Aj preto, že štát šetrenie finančne nepodporuje.

Teplo zdarma
Najrozšírenejšou alternatívnou technológiou získavania energie pre domy a budovy vo svete je využívanie tepelných čerpadiel. Ide o zariadenie, ktoré asi tri štvrtiny tepla získava z okolitého prostredia. Zo zeme, z vody alebo zo vzduchu. Získané teplo potom pomocou elektriny a kompresora odovzdáva na vykurovanie a výrobu teplej vody. Oproti klasickým systémom ušetrí až polovicu nákladov. „Na Slovensku sa ročne predá iba niekoľko sto takýchto čerpadiel. V našich podmienkach, keď štát takéto niečo nedotuje, je to skôr exotika,“ hovorí architekt Henrich Pifko, predseda Inštitútu pre energeticky pasívne domy. Vo Švédsku má väčšina novostavieb energiu práve z tepelných čerpadiel. Vo Švajčiarsku, kde zasa musí mať podľa zákona každá stavba minimálne dva energetické zdroje, a to pre diverzifikáciu prípadného rizika pri ich kolapse, využíva čerpadlá asi tretina budov.

Domy bez kúrenia
Budúcnosťou v šetrení sú podľa znalcov nízkoenergetické a pasívne domy. Ide o stavby s minimálnou spotrebou tepla na zabezpečenie tepelného komfortu. Pasívny dom, ktorý predstavuje prakticky vzduchotesný objekt s regulovanou výmenou vzduchu, ušetrí až 90 percent nákladov na teplo oproti bežnej budove. S výnimkou extrémne chladných dní nepotrebuje vykurovanie, na zabezpečenie tepla mu stačí dokonalá izolácia, tepelný príjem zo slnka, z domácich spotrebičov a ľudí. Na dokurovanie v prípade potreby využíva tepelné čerpadlo, solárne články, elektrinu alebo biomasu. „V takomto dome stačí na vykúrenie izby s plochou desať štvorcových metrov tepelný výkon stowatovej žiarovky,“ tvrdí vo svojich materiáloch Inštitút pre energeticky pasívne domy.
„Evidujeme iba asi niečo cez desať takýchto domov. Možno je ich i viac, ale nevieme, či spĺňajú prísne energetické kritériá,“ vysvetľuje Pifko. Podľa kritérií je pasívnym taký dom, ktorý má mernú potrebu tepla na vykurovanie nie viac ako 15 kilowatthodín na štvorcový meter ročne. Na porovnanie – pri bežných stavbách je to desať- i viacnásobne viac.

Chýba trh
Pasívne domy sú oproti klasickým podľa štatistík z Nemecka a Rakúska, kde sú ich už desaťtisíce, asi o 15 percent drahšie. „Vzhľadom na to, že u nás je trh ešte málo rozvinutý, chýbajú projekčné i realizačné kapacity, bude to aj o niečo viac,“ myslí si Pifko. Investície sa navyše rýchlo vrátia. Podľa neho je pri stavbe takéhoto domu dôležitá stopercentná kvalita a úzka spolupráca s architektom, čo nie je u nás ešte bežným zvykom. Výstavbe bránia i určité predsudky, nedostatok informácií aj v odbornej verejnosti a neexistujúca podpora zo strany štátu. Trebárs formou nenávratného príspevku či bezúročnej pôžičky, ako je to inde. „Mala by to byť normálna odmena občanovi za to, že sa rozhodol ušetriť štátu peniaze, ktoré by inak musel investovať do nových energetických zdrojov. Stavať dnes iné ako nízkoenergetické budovy je hazard,“ konštatuje architekt.
Prvé pasívne domy vznikli pred dvadsiatimi rokmi v Nemecku. Dnes sa tam stavajú v podobnom štandarde i školy, nemocnice či iné verejné budovy. Sú krajiny, ktoré sa rozhodli vynakladať verejné zdroje už iba do takýchto novostavieb. Na Slovensku je to nateraz utópia. Napriek tomu je architekta Zuzana Kierulfová z firmy Createrra, ktorá sa ako jedna z mála zaoberá projektovaním pasívnych domov, optimistka. „V Rakúsku bude čochvíľa každý štvrtý dom pasívny. Rýchlo to príde i sem. Domov bude pribúdať. Ľudia si ich už žiadajú. Záujem o ne javia i architekti,“ hovorí.