HNClub: Veda dostane viac peňazí

Problémom slovenskej vedy už nebude nedostatok peňazí, ale ich kvalitné rozdelenie. Tvrdí to podpredseda vlády a minister školstva Ján Mikolaj. Štát totiž plánuje zvýšenie podpory pre túto oblasť až o 300 percent. Tieto peniaze by mali pochádzať nie len zo štátnej kasy, ale aj z eurofondov a výraznejšie sa má zapojiť aj súkromný sektor.

V zahraničí firmy dávajú nemalé sumy na výskum. "Na Slovensku nie je zvykom, aby podnikatelia doň investovali a my chceme, aby sa to zmenilo,“ vyhlásil Ján Mikolaj na včerajšom HNClube venovanom tejto téme. Aj to je príčinou, že spomedzi 134 krajín sveta je Slovensko vo výdavkoch na výskum a vývoj až na 55. mieste. Na podobných veľmi priemerných až podpriemerných priečkach sme sa umiestnili v takmer všetkých sledovaných kategóriách, ktoré charakterizovali záujem kr
ajiny o vedu. Upozornil na to rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Rudolf Sivák. "Všetky krajiny, ktoré dosiahli výrazné výsledky v hospodárskom raste, investovali do vedy a výskumu,“ zdôraznil Sivák.

Zobudia podnikateľov stimuly?
Vláda minulý týždeň schválila zákon o stimuloch pre výskum a vývoj. Ten má jednak ponúknuť podnikateľom štátnu podporu pre rozvoj ich výskumu, ale ich aj presvedčiť, aby do tejto oblasti viac investovali. Podľa predpokladov Mikolaja by zákon mal po schválení parlamentom platiť od júna. Štát sa chystá dotovať podporu základného a aplikovaného výskumu, experimentálneho vývoja, vypracovať štúdiu realizovateľnosti projektov, zabezpečiť ochranu priemyselného vlastníctva či dočasne prideliť vysokokvalifikovaných zamestnancov výskumu a vývoju. "V tomto sme zatiaľ posledný,“ konštatuje Mikolaj.

Žiadať o stimuly budú môcť malí aj veľkí podnikatelia, pričom dotácie aj s úľavami na dani z príjmov môžu dosiahnuť pre základný výskum 20 miliónov eur, pre aplikovaný do 10 miliónov eur a pre ostatné projekty maximálne 7 a pol milióna eur na jeden projekt a podnik. Podnikateľ, ktorý bude žiadať o stimuly, musí buď vytvoriť nové pracovisko pre výskum alebo rozšíriť už existujúce, pričom zamestnancov, budovy a techniku uhradí zo svojich vlastných prostriedkov. Mikolaj nevylučuje do budúcnosti ani ďalšie zmeny v stimuloch. "Vláda bude pristupovať k ďalším alokáciám prostriedkov podľa toho, ako sa bude nové financovanie vyvíjať.“

Čas na znalostnú ekonomiku
Potrebu investovať do výskumu a vývoja zdôraznil aj riaditeľ Microsoft Business Solutions Robert Šimončič. "Posledných 15 rokov sme sa zameriavali na praktickú ekonomiku, teraz by sme mali prejsť na znalostnú.“ Upozornil, že čo sa týka práve inovácií, Slovensko je spomedzi európskych krajín piate odspodu, aj keď rastieme rýchlejšie ako zvyšok Európy.

Problémom je aj to, že na Slovensku často sídlia len pobočky zahraničných firiem. A tie sa o podporu výskumu nezaujímajú, myslí si Vladimír Báleš, rektor Slovenskej technickej univerzity a prezident Slovenskej rektorskej konferencie. "Sme krajina dcérskych spoločností, a preto nekončia peniaze vo výskume u nás, ale v zahraničí, kde sídlia ich matky.“ Medzi najväčších podporovateľov výskumu navyše patria hlavne vyspelé technologické korporácie ako Microsoft či Nokia, radia sa medzi ne však aj automobilky, no tie majú u nás len hlavne výrobné kapacity. Zmena podľa neho nastala v tom, že v poslednom čase viac investujú do výskumu najmä energetické spoločnosti.

Prvý podpredseda Slovenskej akadémie vied Ján Slezák vidí problém aj v nedostatku odborníkov. Nádejní študenti, ktorí majú záujem venovať sa vede, končia často na zahraničných univerzitách. "Za posledných 13 rokov tu nepribudol ani jeden výskumník.“ Báleš doplnil, že na ich prilákanie je potrebná spolupráca s podnikateľmi.

Pol miliardy na výskum
Minister školstva zdôrazňuje, že spolu o viac ako pol miliardy eur sa môžu verejné a štátne školy či Slovenská akadémia vied a organizácie uskutočňujúce výskum, uchádzať v rámci výziev tohtoročného operačného programu Výskum a vývoj. Prvé budú vyhlásené už tento mesiac, jedna aktuálne prebieha.

Rudolf Sivák vidí univerzity ako hlavného nositeľa inovácie, ktorý sa má podieľať na ekonomickom rozvoji. Na dôležité postavenie univerzít upozornil aj Šimončič. "Práve cez malé podniky v spolupráci s univerzitami vznikajú patenty.“ Pomôcť rozvoju univerzít v oblasti výskumu a vývoja má aj možnosť zakladať obchodné spoločnosti alebo vstupovať do nich použitím majetku, ktorý získali od štátu, alebo aj použitím dotácie.