Na Slovensku sa zlepšila ochrana zamestnanosti

Ochrana zamestnanosti na Slovensku v uplynulých rokoch stúpla. Podľa Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií to potvrdzuje prieskum Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), podľa ktorého sa index ochrany zamestnanosti na Slovensku zvýšil z 1,7 bodu v roku 2003 na 2,1 bodu v roku 2008.

"Za rastom stojí najmä striktnejšia regulácia dočasných pracovných úväzkov. Podmienky pri stálom pracovnom pomere a kolektívnom prepúšťaní sa od roku 2003 takmer nezmenili," konštatuje v správe inštitút. Striktnosť ochrany zamestnanosti na Slovensku je však naďalej pod priemerom krajín OECD, čo podľa inštitútu vytvára relatívne priaznivé podnikateľské prostredie v oblasti trhu práce.

Slovensko sa v porovnaní striktnosti ochrany zamestnanosti umiestnilo v minulom roku na 14. pozícii z 30 členských krajín OECD. Znamená to, že takmer polovica krajín organizácie má menej striktnú ochranu zamestnanosti. Medzi krajiny s najnižšou ochranou zamestnanosti patria anglosaské krajiny ako USA a Veľká Británia, zatiaľ čo najvyššiu ochranu zamestnanosti majú krajiny kontinentálnej Európy ako Francúzsko a Španielsko.

V rámci krajín Visegrádskej štvorky malo Slovensko v roku 2008 spolu s Maďarskom najviac flexibilné pravidlá ochrany zamestnanosti. Pri pohľade na jednotlivé zložky indexu má ale Slovensko v rámci regiónu relatívne vysokú ochranu zamestnanosti pri stálych pracovných pomeroch a najstriktnejšie pravidlá pri kolektívnom prepúšťaní.

Správne nastavenie ochrany zamestnanosti je pritom podľa inštitútu dôležité pre zabezpečenie rovnováhy medzi ochranou zamestnanosti a čo najproduktívnejšou alokáciou pracovnej sily na trhu práce. Vyššia striktnosť pravidiel ochrany zamestnanosti zvyšuje náklady firiem pri prepúšťaní, ale aj prijímaní nových zamestnancov a tak prispieva k pomalšiemu toku zamestnancov zo zamestnania do nezamestnanosti a naopak a spomaľuje sa aj presun medzi jednotlivými zamestnaniami.

"OECD argumentuje, že určitá úroveň ochrany zamestnanosti je žiaduca aj z ekonomického pohľadu, lebo internalizuje časť nákladov spojených s prepúšťaním na firmu. Ale príliš striktné pravidlá znižujú šance zamestnania rizikových skupín, ako sú mladí ľudia, starší pracovníci a dlhodobo nezamestnaní a môžu viesť k vytvoreniu duálneho trhu práce, kde je nízka dostupnosť stáleho zamestnania," konštatuje v správe Inštitút finančnej politiky.