Euro nenahradí dolár v pozícii svetovej meny

Pozíciu eura vo svete by výrazne posilnil vstup Británie do eurozóny. Už dnes je však rovnocenné s dolárom a je dôležité, aby sa obe meny dopĺňali. V rozhovore pre HN to tvrdí profesor Robert Mundell, ktorého do Bratislavy priviedla Nadácia Tatra banky, Ekonomická univerzita a Virtual Scientific Laboratories.

V celej Európskej únii v týchto dňoch dominuje téma Grécka ako "problémového“ člena. Do akej miery môže situácia v tejto krajine ovplyvniť stabilitu eurozóny?
Ide o veľký problém. Avšak fiškálny a euro ako také s ním podľa mňa nič nemá. Aj keby Grécko vystúpilo z eurozóny, jeho podiel na celkovej ekonomike únie a eurozóny je taký malý, že by to nespôsobilo prevrat. Je to problém fiškálnej disciplíny, a tá je vo všetkých krajinách únie zlá. Napríklad aj v Nemecku. Vlády míňali priveľa, aby ulahodili voličom.

Ako sa má teda únia i eurozóna správať? Jednoducho povedané, čo s Gréckom ďalej?
Krajina má obrovské dlhy a potrebuje pomoc. Predtým však musí vykonať zmeny v ekonomike. Vyzerá to tak, že to už aj robí, ale či ide o postačujúce kroky, neviem. Ak budú poctivé, dočká sa pomoci. Pôžičky by mohlo poskytnúť Nemecko či Francúzsko.

A čo Slovensko? Sme malou, mimoriadne otvorenou ekonomikou, platíme eurom. Do akej miery nás grécka nezodpovednosť môže ťahať smerom dole?
Nemyslím si, že by to malo mať výrazne negatívne dôsledky na vašu ekonomiku.

Má vôbec euro šancu niekedy nahradiť dolár v pozícii svetovej meny?
Neverím, že sa to stane. Budú fungovať popri sebe. Tak, ako kedysi dávno striebro a zlato. Euro sa však môže stať dôležitejšou menou, výrazne by k tomu prispel vstup Británie do eurozóny. Obe meny však považujem za rovnocenných hráčov na menovom trhu. No je faktom, že európska ekonomika je menej dynamickou. USA totiž zažívajú populačnú explóziu, a tým preto nemajú problém so starnúcim obyvateľstvom.

Môže sa vôbec niekedy Európa stať svetovým lídrom v oblastiach, kde desaťročia dominujú USA? Lisabonská stratégia sa ukázala ako príliš odvážna...
Otázka nie je, či by Európa nahradila USA, ale či ostane pozadu, alebo ich predbehne. Podľa mňa budú fungovať popri sebe a dopĺňať sa. Slovo predbehnúť by bolo aktuálne jedine vtedy, ak by úplne skolabovala eurozóna, čo sa určite nestane, alebo ak by skolabovali USA. Spojené štáty a Európa jednoducho musia žiť "bok po boku“. Dôležitá je pre oboch stabilita dolára a eura. To môže totiž byť základom pre budúcu svetovú menu.

Vy ste priaznivcom toho, aby vznikla svetová mena. Kedy je to podľa vás reálne?
Možno o 40 či 50 rokov. Veľké svetové zmeny - a univerzálne svetové platidlo by ňou bolo - súvisia predovšetkým s preskupovaním moci. Dopredu sa dnes výrazne derie Čína. Na úroveň Európy či USA by sa mohla dostať práve o pol storočia.

Na Slovensku je veľmi aktuálna téma "sociálny štát“. Vláda, ale už aj opozícia o ňom často hovoria. Ste rodený Kanaďan. Je Kanada sociálnym štátom? Minimálne v porovnaní s USA určite áno...
Máte pravdu. Kanaďania ho majú radi. V niektorých aspektoch je to aj dobre. USA však majú väčšiu zodpovednosť za svetový poriadok a výrazný posun smerom k sociálnemu štátu by mohol oslabiť ich pozíciu svetového lídra. A to by poškodilo celý svet. Aj v Amerike však, vďaka demokratickým voľbám, nastal posun doľava. V Európe takisto. Ak to tak však pôjde ďalej, poškodí to svetovú ekonomiku.

Prečo?
Ak sa krajina posúva smerom k sociálnemu štátu, náklady na sociálne výhody "kradnú“ nadbytok, ktorý by sa inak použil na udržanie pozície svetového lídra.

Podľa vás by USA nemali reformovať ani zdravotnícky systém? Ten kanadský je výrazne solidárnejší.
Kanadský sa dnes viac podobá na európsky. Takto sa však nedá dosiahnuť "top“ kvalitná starostlivosť. Ak ju Kanaďan chce, zaplatí a ide do USA. Tam je na vyššej úrovni aj inovácia a výskum. Posun k európskemu systému by ich obmedzil.

Ste jedným zo zakladateľov ekonomiky strany ponuky. Podľa nej je treba eliminovať štátne zásahy čo najviac. Kríza, ktorá vznikla, podľa vás bola zlyhaním trhu, alebo ju spôsobili prehnané regulácie zo strany vlád?
Vinníkom je Fed - americká centrálna banka. Zlyhaním trhu by som to určite nenazval.

Kto je Robert A. Mundell
V roku 1999 získal Nobelovu cenu za analýzu monetárnej a fiškálnej politiky pri rôznych režimoch menových kurzov a analýzu optimálnych menových oblastí. Je rodený Kanaďan, avšak napriek tomu je považovaný za jedného z "otcov“ eura. Spoluzakladal ekonómiu strany ponuky, študenti ekonómie ho poznajú ako spolutvorcu Mundellovho-Flemingovho modelu.