Vezmite do firmy sezónne posily

Zamestnať dočasne brigádnika na letnú sezónu neznamená len získať pracovnú silu, ale aj splniť viacero povinností. Treba si preto dobre zvážiť, akú s ním uzatvoríte dohodu a čo z nej pre vás podľa zákona vyplýva.

Ako vysvetľuje Jarmila Lukačovičová, poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska, už samotný názov dohôd napovedá, že ich uzatvorenie nezakladá vznik pracovného pomeru. „Ľudia pracujúci na dohody nemajú nárok na výhody zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru a viažuce sa k Zákonníku práce – napríklad dovolenku, sociálny fond či odstupné.“

Konkrétne formy dohôd
Ide o tri druhy pracovných pomerov: dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej činnosti študentov.
Podľa poradkyne majú jednotlivé pomery medzi sebou viaceré odlišnosti. Líšia sa v počte hodín, ktoré je možné na ich základe odpracovať, ale napríklad povinnosti vyplývajúce z uzatvorenia ktorejkoľvek z nich sú voči zdravotnej, Sociálnej poisťovni a daňovému úradu rovnaké.

Vykonanie práce
„Dohoda o vykonaní práce by sa mala uzatvárať na práce, ktorých výstupom je niečo ucelené alebo ktorých výsledkom je aj viac konkrétnych výstupov. Na túto dohodu je možné odpracovať maximálne 350 hodín za kalendárny rok,“ tvrdí Lukačovičová. Na dohodu o vykonaní práce je vhodné urobiť pre živnostníka trebárs jednorazové činnosti. Ako vysvetľuje vedúca oddelenia ľudských zdrojov v spoločnosti Nay Ingrid Siváková, môžu to byť napríklad inventúry, archivácie či podobné práce. Z iných vhodných aktivít pripomína Lukačovičová, povedzme, jednorazové položenie trávnika či kladenie dlažby.

Pracovná činnosť
Naproti tomu dohoda o pracovnej činnosti sa môže uzatvárať aj na pravidelne sa opakujúce činnosti. Na ňu môže človek odpracovať maximálne 10 hodín týždenne. Ako vyratúva Lukačovičová, na takúto dohodu sa vykonáva napríklad upratovanie alebo zásobovanie.

Študentské brigády
Dohoda o brigádnickej činnosti študentov prezrádza už svojím názvom, že je určená pre študentov. „Na jej uzatvorenie je potrebné, aby živnostník mal k dispozícii od brigádnika potvrdenie o návšteve školy. Na jej základe nemožno vykonávať prácu v rozsahu, ktorý prekračuje v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času,“ prízvukuje poradkyňa.

Ako dodáva, dodržiavanie dohodnutého a najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celý čas, na ktorý bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov. „Samozrejme, nie je vylúčené, aby študent pracoval pre živnostníka aj na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.“

Poistenie a odvody
Z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru neplatí zdravotné poistenie ani zamestnávateľ, ani zamestnanec. Zamestnanec neplatí ani odvody do Sociálnej poisťovne, teda tento príjem mu – podľa poradkyne – ani nevstupuje do vymeriavacieho základu na nemocenské a dôchodkové poistenie.

Živnostník však za takéhoto zamestnanca zaplatí odvod na úrazové a garančné poistenie – úrazové v sume 0,8 percenta z vymeriavacieho základu (hrubého príjmu) a garančné v sume 0,25 percenta z vymeriavacieho základu zamestnanca.

Z dohôd sa odvádza preddavok na daň z príjmov fyzických osôb v závislosti od výšky príjmu prostredníctvom zrážky alebo preddavku na daň. Zamestnanec pracujúci na dohodu si môže u zamestnávateľa uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane.
Táňa Rundesová

Pracovné pomery
– dohoda o vykonaní práce – možno na ňu odpracovať maximálne 350 hodín za rok
– dohoda o pracovnej činnosti – možno na ňu odpracovať maximálne 10 hodín týždenne
– dohoda o brigádnickej činnosti študentov – možno na ňu vykonávať prácu v rozsahu neprekračujúcom polovicu určeného týždenného pracovného času

Porovnanie jednotlivých nákladov
Vezmime si dva príklady na výpočet ceny práce, čiže hrubej mzdy zamestnanca a odvodov, ktoré platí zamestnávateľ. Ide o náklady, ktoré má živnostník na zamestnanca, a to v prvom príade, ak má dohodu vykonávanú mimo pracovného pomeru, a v druhom, ak má vo firme pracovný pomer.
Do úvahy berieme hrubú mzdu zamestnanca – 335 eur, pričom dotyčná osoba podpísala vyhlásenie, že si uplatňuje u zamestnávateľa nezdaniteľnú časť základu dane.

Ako vyzerajú náklady, keď je zamestnanec v pracovnom pomere
Hrubá mzda: 335 eur
Čistá mzda: 290,30 eura
Cena práce zamestnanca (náklady zamestnávateľa): 454,61 eura

Ako vyzerajú náklady, keď je zamestnanec na dohodu vykonávanú mimo pracovného pomeru:
Hrubá mzda: 335 eur
Čistá mzda: 335 eur
Cena práce zamestnanca (náklady zamestnávateľa): 338,40 eura

Zamestnávateľ ani pri jednom neodvádza preddavok na daň z príjmov, lebo zamestnanec má podpísané vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, ktorá je vo výške 335,47 eura/mesiac, takže jeho hrubý príjem je pod hranicou tejto mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane.