Nositeľ nobelovky Phelps pre HN: Slovenské „nie“ Grékom je v poriadku

Tým, či boli kroky eurozóny v súvislosti s finančnou injekciou Grécku správne, si „nie je istý“. Je ale presvedčený, že eurozóna je pevným celkom a žiadna krajina ju neopustí. V rozhovore pre HN to tvrdí Edmund S. Phelps, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu. Na Slovensko ho priviedla Nadácia Tatra banky, Ekonomická univerzita a organizácia VSL.

Naša vláda sa rozhodla riešiť deficitný rozpočet cez zvýšenie nepriamych daní – napríklad DPH. Nesiahla teda priamo na príjem. Je to dobrá, repsektíve dostatočná cesta?
Neexistuje ekonóm – akademik, ktorý by vedel dať korektnú odpoveď na túto otázku. Na akú sadzbu a o koľko sa u vás zvýšila daň?

Z 19–tich na 20 percent.
Dnes ekonómovia tvrdia, že existuje určitá "tesná" sadzba dane a bariéra, za ktorú sa nemá ísť. Ale 20 percent je prijateľných. Problémom DPH ale je, že sa môže satať ťažkým bremenom i pre firmy. A, teoreticky, vysporiadať sa s ním budú chcieť napríklad obchádzaním účtovníctva. Mnohé spoločnosti sú dnes ešte stále v priam zúfalej situácii.

Do akej miery je vôbec efektívne – a na druhej strane voči občanom a ich životnej úrovni citlivé – zvyšovanie daní? Privysoký daňový skok smerom nahor môže predsa utlmiť spotrebu mať na rozpočet negatívny efekt...
Samozrejme, existuje určitá sociálna zodpovednosť vlády. Ja patrím k tým, čo si myslia, že vlády by sa mali vydať touto cestou a rešpektovať ju. Dane, ktoré majú formálne zaťažiť len bohatých, zväčša zasiahnu aj strednú triedu. O zmenách, teda o zvyšovaní daní, sa momentálne diskutuje aj v USA. Mnohým je jasné, že časom jednoducho pôjdu hore.

Slovensko je jedinou krajinou eurozóny, ktoré zamietlo pomoc Grécku. Bolo to sebecké rozhodnutie?
Boli tam nejaké vážne dôsledky? To, že ste nezaplatili vy, neznamená, že tú pomoc nedostali. Každopádne to bolo zaujimavé rozhodnutie. Nemyslím si, „vyzbierať“ verejné peniaze a dať ich Grécku na splatenie dlhov bolo správne rozhodnutie. Bolo potrebné zamyslieť sa aj nad tým, či by náhodou nebolo lepšie nechať ich padnúť k zemi a zbankrotovať. Grécko má úžitok aj z toho že bude platiť menej úrokov. Je potrebné, aby robili veľké reformy. A tiež treba mať inteligentú verejnú diskusiu pre a proti finančnej pomoci. Nemôžem si však byť istý, že kroky, ktoré sa podnikli smerom k tej krajine, boli úplne korektné.

Opustí podľa vás v najbližších rokoch eurozónu niektorý z jej členov?
To skutočne neočakávam. Momentálne by sa tomu ťažko verilo, hovoríme, samozrejme, o dobrovoľnom odchode. Taká krajina by stratila prestíž, musela sa vysporiadať s horšími úrokovými mierami.

Viac o téme nájdete v zajtrajších Hospodárskych novinách.